Všeobecná časť
Chránené vtáčie územie (ďalej len „CHVÚ“) je novou kategóriou chráneného územia v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Vyhlásiť chránené vtáčie územia je povinnosťou Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) vyplývajúcou zo smernice Rady ES č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov (ďalej len „smernica o vtákoch“), ktorá bola prebratá do zákona.
V zmysle § 26 ods. 1 a 6 zákona Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“) všeobecne záväzným právnym predpisom vyhlasuje a ustanovuje biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov za CHVÚ na účel zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.
Cieľom ochrany v CHVÚ je zachovanie a obnova ekosystémov významných pre druhy vtákov, pre ktoré je oblasť vyhlásená v ich prirodzenom areáli rozšírenia, ako aj zaistenie podmienok pre zachovanie populácie týchto druhov v priaznivom stave z hľadiska ich ochrany. Stav druhu z hľadiska ochrany je považovaný za priaznivý, keď údaje o populačnej dynamike druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu, prirodzený areál druhu sa nezmenšuje a existuje dostatok biotopov na dlhodobé zachovanie jeho populácie (§ 5 ods. 1 zákona).
Rozhodujúce pre zachovanie populácie druhov vtákov je preto zachovanie, prípadne zlepšenie ekologického stavu biotopov, na ktoré sú tieto druhy viazané.
Vláda Slovenskej republiky na svojom 42. zasadnutí dňa 9. júla 2003 uznesením č. 636 schválila Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, ktorý obsahuje 38 navrhovaných chránených vtáčích území, medzi nimi aj navrhované CHVÚ Parížske močiare.
CHVÚ Parížske močiare sa vyhlasuje na ochranu (zachovanie) biotopov druhov vtákov európskeho významu – chriašteľa malého, trsteniarika tamariškového, kačice chrapľavej, zimujúcej populácie husi divej a zabezpečenie ich prežitia a rozmnožovania. Pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie včelárika zlatého, bučiačika močiarneho a kane močiarnej.
Zároveň sa návrhom vyhlášky ustanovuje vymedzenie hraníc CHVÚ Parížske močiare a zoznam činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany – na biotopy vyššie uvedeného druhu vtáka, na ochranu ktorého sa chránené vtáčie územie vyhlasuje (§ 26 ods. 5 zákona).
S ohľadom na požiadavky článku 2 smernice o vtákoch sa navrhuje vymedzenie CHVÚ Parížske močiare tak, aby sa v ňom dali vhodne skĺbiť požiadavky vyplývajúce z ekologických nárokov kritériového druhu vtáka, pre ktorý je oblasť vymedzená s hospodárskymi a inými záujmami v území (najmä poľnohospodárstvo, rekreácia, poľovníctvo, rybárstvo a pod.). Pri spracovaní vyhlášky sa vychádzalo z najnovších vedeckých poznatkov o špecifických podmienkach tejto oblasti, ktoré sú základným východiskom pre ochranu biotopov vyššie uvedeného druhu vtáka.
Návrh vyhlášky bol predrokovaný so zástupcami všetkých obcí a miest dotknutého územia a je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou týchto obcí: Gbelce, Svodín, Strekov. Ostatné obce nachádzajúce sa v navrhovanom chránenom vtáčom území nemajú schválenú a ani rozpracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu.
Legislatíva Európskeho spoločenstva nestanovuje podrobné podmienky pre oblasť upravenú touto vyhláškou a ponecháva ju na národných legislatívach členských štátov.
Návrh vyhlášky je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Osobitná časť
K § 1
Vymedzuje sa účel (predmet) vyhlásenia CHVÚ Parížske močiare s uvedením druhov vtákov, na ochranu ktorých sa územie vyhlasuje.
Uvádzajú sa okresy a príslušné katastrálne územia, na ktorých území sa CHVÚ vymedzuje a výmera chráneného vtáčieho územia Parížske močiare, ktorá predstavuje 376,58 ha.
K § 2
Vymenovávajú sa zakázané činnosti, ktorých vykonávanie môže mať negatívny vplyv na predmet ochrany, t.j. na druhy vtákov chriašteľ malý, trsteniarik tamariškový, kačica chrapľavá, zimujúcu populáciu husi divej a zabezpečenie ich prežitia a rozmnožovania. Pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie včelárika zlatého, bučiačika močiarneho a kane močiarnej. Navrhované CHVÚ sa prekrýva s dvoma maloplošnými chránenými územiami – CHA Alúvium Paríža (výmera: 103,0941 ha, 4 stupeň ochrany) a NPR Parížske močiare (výmera: 184,0464 ha, 4 stupeň ochrany). V ostatnej časti chráneného vtáčieho územia s výnimkou ochranného pásma NPR Parížske močiare (100 m von od hranice NPR, 3. stupeň ochrany) bude platiť 1. stupeň ochrany, v ktorom sa súhlas orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny vyžaduje na vykonávanie činností uvedených v § 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z. Výpočet činností, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany, je uvedený v návrhu vyhlášky, neobsahuje preto činnosti, ktorých obmedzenie je už riešené prostredníctvom podmienok ochrany platných pre územie s prvým stupňom ochrany, resp. štvrtým stupňom ochrany.
K zakázaným činnostiam uvedeným v ods. 1; následne ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a):
písmeno a) - zasahovanie do pobrežnej a vodnej vegetácie od 1. marca do 15. augusta, okrem údržby objektov a zariadení potrebných pre správu vodných tokov podľa osobitného predpisu – obmedzuje sa zasahovanie do vodnej a mokraďnej vegetácie v čase od 1.3. do 15.8. V tomto období by sa nemala realizovať napr. kosba tŕstia, nemalo by sa mechanizovane zasahovať do samotných močiarnych častí územia (napr. menežmentové práce – budovanie plôch s otvorenou vodnou hladinou). Dané aktivity v uvedenom čase predstavujú rušivý druh činností, ktoré nie sú v súlade so zabezpečením kľudu pre kritériové druhy avifauny (obdobie ich migrácie, hniezdenia a pohniezdneho výskytu).Toto obmedzenie sa týka druhov: chriašteľa malého – zásahy do mokraďných biotopov, ktoré sú jeho migračným, hniezdnym, potravným a odpočinkovým biotopom, - trsteniarika tamariškového (detto), - kačice chrapľavej (detto) a druhov kane močiarnej, bučiačika močiarneho. Oba posledne uvedené druhy taktiež k hniezdeniu využívajú litorálne porasty a k lovu potravy i biotopy otvorenej vodnej hladiny s vodnou vegetáciou. Obmedzenie daných aktivít sa týka i včelárika zlatého, ktorý využíva k lovu potravy i priestor tesne ponad litorálne porasty a plávajúcu vodnú vegetáciu (lov vážok a ostatného väčšieho hmyzu).
písmeno b) - kosenie porastov trstiny, pálky a ostrice, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia – týmto ustanovením sa obmedzuje veľkoplošné a masívne zimné vykášanie homogénnych porastov tŕstia (Phragmites australis), ktoré sa realizuje počas zámrzu (na ľade). Týmto obmedzením sa zaručí, že určitá časť z rozlohy starých trstinových porastov s vhodnou štruktúrou a hustotou, bude slúžiť ako hniezdny a potravný biotop pre druhy vtákov – chriašteľ malý, trsteniarik tamariškový, kačica chrapľavá, ďalej druhy kaňa močiarna, bučiačik trsťový. Porasty starých trstín sa vyznačujú takou štruktúrou porastu a hustotou stebiel, ktorá viac vyhovuje druhom hniezdičov, ako pri mladých trsťových porastoch (jedno až dvojročné porasty). Potravná ponuka a hniezdne možnosti pre druhy vtákov sú jednoznačne optimálnejšie v starých porastoch tŕstia, resp. i páliek a vysokých ostríc.
písmeno c) - výrub a vykonávanie akýchkoľvek zásahov do drevín rastúcich mimo lesa od 1. marca do 31. júla, okrem odstraňovania následkov havárií alebo porúch na elektrickom vedení – týmto zákazom sa obmedzuje zasahovanie do drevinnej vegetácie v období od 1.marca do 31. júla. Ide o obdobie migrácie, hniezdenia a pohniezdnych potuliek kritériových druhov avifauny. V danom období, vzhľadom k tomu, že kritériové druhy potrebujú patričný kľud pri migrácii – resp. počas migračných zastávok, hniezdení, zbere potravy, vyvádzaní mláďat – je potrebné obmedziť i zásahy do drevinnej vegetácie, ktorá sa vyskytuje v CHVÚ predovšetkým vo forme solitérov, skupín, remízok či kratších stromoradí. Druhy – chriašteľ malý, kačica chrapľavá, trsteniarik tamariškový a hus divá (počas migrácie i hniezdenia) vyžadujú určitý kľud v čase od 1.3. do 31.7. Drevinná vegetácia je taktiež významným odpočinkovým miestom pre druh včelárik zlatý. Počas lovu, po jeho ukončení druh často využíva k odpočinku vrcholce stromov a krov. Taktiež ich v hniezdnom období využíva ako posedy, odkiaľ kontroluje hniezdisko (hniezdu kolóniu). Vo vegetačnom období sú dreviny tiež refúgiami stredne veľkých a veľkých druhov hmyzu, ktoré sú dôležitou súčasťou potravy včelárika (Odonata - vážky, Orthoptera – koníky a kobylky, Coleoptera – chrobáky).
písmeno d) - rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov a ostatných zatrávnených plôch – ustanovením sa rieši ochrana existujúcich trvalých trávnych porastov, ktoré sú kľúčové hniezdne a potravné refúgiá pre celý rad stepných druhov avifauny, cicavcov i bezstavovcov, ako potravnej bázy pre iné druhy živočíchov. Ide o dôležité ekostabilizačné prvky v prostredí intenzívne využívaných agrocenóz. Trvalé trávne porasty (predovšetkým ak sú periodicky zaplavované) a periodicky zaplavované poľné depresie, sú dôležitým migračným biotopom druhu – chriašteľa malého a sú dôležitým potravným a odpočinkovým refúgiom druhu kane močiarnej. Trvalé trávne porasty sú biotopmi celého radu skupín hmyzu, ktorý je dôležitou potravnou zložkou včelárika zlatého. Trvalé trávne porasty a periodicky zaplavované poľné depresie, sú významnými potravnými refúgiami kritériovej kane močiarnej.
písmeno e) - mechanizované kosenie existujúcich trvalých trávnych porastov od 1. mája do 31. júla spôsobom od okraja do stredu – týmto sa zakazuje taký typ kosby, pri ktorej mláďatá vtákov a prípadne vodiace samice, sú nútené sa s nimi pred postupujúcim kosiacim mechanizmom sťahovať do malého priestoru ešte nevykosenej vegetácie pred kosačkou. Je potrebné preto kosiť trvalé trávne porasty a mokraďné porasty (vysoké ostrice) spôsobom, pri ktorom sa začína kosiť od stredu porastu smerom k jeho okrajom. Mláďatá vtákov a vodiace samice tak majú možnosť úniku do okolia. Tento zákaz sa vzťahuje na druhy: chriašteľ malý (hniezdi i v periodicky zaplavovaných porastoch vysokých ostríc), kačica chrapľavá (mimo iných biotopov hniezdi i v porastoch periodicky zaplavovaných lúk a ostríc), kaňa močiarna (mimo trsťových a pálkových močiarov tiež hniezdič vo vysokoostricových porastoch), trsteniarik tamariškový (môže mimo iných typov porastov mokraďnej vegetácie hniezdiť na rozhraní ostricových a trsťových porastov).
písmeno f) a g) - zmena druhu pozemku z existujúceho trvalého trávneho porastu na iný druh pozemku; zmena druhu pozemku z ostatnej zatrávnenej plochy na iný druh pozemku okrem zmeny na trvalý trávny porast – sa rieši ochrana existujúcich trvalých trávnych porastov, ktoré sú kľúčové hniezdne a potravné refúgiá pre celý rad stepných druhov avifauny, cicavcov i bezstavovcov, ako potravnej bázy pre iné druhy živočíchov. Ide o dôležité ekostabilizačné prvky v prostredí intenzívne využívaných agrocenóz. Trvalé trávne porasty (predovšetkým ak sú periodicky zaplavované) a periodicky zaplavované poľné depresie, sú dôležitým migračným biotopom druhu – chriašteľa malého a sú dôležitým potravným a odpočinkovým refúgiom druhu kane močiarnej. Trvalé trávne porasty sú biotopmi celého radu skupín hmyzu, ktorý je dôležitou potravnou zložkou kritériového včelárika zlatého. Trvalé trávne porasty sú významnými potravnými refúgiami kritériovej kane močiarnej. Znižovanie rozlohy trvalých trávnych porastov je v rozpore so zabezpečením priaznivého stavu kritériových druhov pre dané CHVÚ (kaňa močiarna, chriašteľ malý, kačica chrapľavá).
písmeno h) a i) - pozemná aplikácia pesticídov alebo priemyselných hnojív na existujúcich trvalých trávnych porastoch, okrem odstraňovania inváznych druhov rastlín; pozemná aplikácia pesticídov alebo priemyselných hnojív na pozemkoch dočasne nevyužívaných na rastlinnú výrobu2) od 15. marca do 30. júna, okrem odstraňovania inváznych druhov rastlín – ustanovením sa obmedzuje aplikovanie agrochemikálií (pesticídy a priemyselné hnojivá), ktorých následkom dochádza k likvidovaniu a negatívnym zmenám floristického zloženia prirodzených a poloprirodzených typov biotopov lúk, mokradí s dlhodobými negatívnymi následkami. Aplikovanie najmä insekticídov likviduje spoločenstvá bezstavovcov, ako dôležitej potravnej bázy európsky významných druhov vtákov, na ochranu ktorých sa územie vyhlasuje. Pesticídy negatívne vplývajú na zloženie spoločenstiev hmyzu a následne na zdravotný stav stavovcov, ako živočíchov nachádzajúcich sa na vrchole potravnej pyramídy. Zaplavované trvalé trávne porasty, porasty páliek, tŕstia a ostríc, ale i dočasne neobhospodarované plôchy sú dôležitými potravnými refúgiami druhu – chriašteľa malého a sú dôležitým potravným a odpočinkovým refúgiom druhu kane močiarnej. Lietajúci hmyz na biotopoch trvalých trávnych porastov, tesne nad mokraďami (porasty tŕstia, páliek, ostríc), sprašovými a pieskovými stenami, stržami, solitérnymi drevinami, remízkami a stromoradiami, loví kritériový druh (viac ako 1% národnej hniezdnej populácie ) – včelárik zlatý. Loví viaceré skupiny lietajúcich bezstavovcov strednej a väčšej veľkosti, nad rôznymi typmi biotopov. Aplikácia insekticídov môže kontaminovať jeho potravné zdroje.
písmeno j) - aplikovanie rodenticídov iným spôsobom ako vkladaním do nôr – týmto ustanovením sa obmedzuje používanie jedov na hlodavce v danom CHVÚ. Rodenticídy významne eliminujú populácie drobných zemných cicavcov, ktoré predstavujú dôležitú potravovú základňu pre druh kaňu močiarnu. Aplikácia rodenticídov môže mať negatívny vplyv na hniezdnu a migračnú populáciu kane močiarnej. Používaním rodenticídov daný druh môže byť významne ohrozený, jeho podstatnou zložkou potravy je hraboš poľný. Pri aplikácii rodenticídov proti premnoženým (gradujúcim) hrabošom nieje možné vylúčiť možnosť konzumácie priotrávených jedincov hrabošov kaňou močiarnou,
písmeno k) - spoločné poľovačky na zver od 15. marca do 30. júna – týmto sa obmedzujú spoločné poľovačky na zver v dotknutom území, a to v čase jarnej migrácie kritériových druhov vtákov a v čase ich hniezdenia (v dobe od 15.3. do 30.6.). Obmedzenie sa týka druhov, ktoré pri love zveri sú významne plašené výstrelmi alebo iným hlukom, na ktoré okamžite reagujú (časté vyletovanie, resp. dočasné opúšťanie hniezd s násadami, ktoré sú po ich opustení rodičovskými vtákmi vystavené predátorom). Ide predovšetkým o druhy: chriašteľ malý, kačica chrapľavá, hus divá, trsteniarik tamariškový, kaňa močiarna, bučiačik trsťový, včelárik zlatý (loviace potravu nad močiarom).
K zakázaným činnostiam uvedeným v ods. 2:
písmeno a) – odôvodnené v príslušných, vyššie uvedených odsekoch k ods. 1.
písmeno b) - lov rýb od 15. marca do 30. júna – týmto sa obmedzuje lov rýb na dotknutom území a to v čase jarnej migrácie druhov vtákov a v čase ich hniezdenia (v dobe od 15.3. do 30.6.). Obmedzenie sa týka druhov, ktoré pri rybolove môžu byť plašené športovými rybármi (dočasné opúšťanie hniezd s násadami, ktoré sú po ich opustení rodičovskými vtákmi vystavené predátorom). Ide predovšetkým o druhy: chriašteľ malý, kačica chrapľavá, hus divá, trsteniarik tamariškový, kaňa močiarna, bučiačik trsťový.
písmeno c) - čerpanie vody do pojazdných cisterien – zákazom sa vylučuje možnosť čerpania vody mechanizmami, ktoré sú používané na aplikáciu chemických alebo biologických látok (napr. traktory s nádržami, zásobujúce postrekovacie závesné poľnohospodárske zariadenia) a mechanizmami (vozidlami) rozvážajúcimi fekálie (poľnohospodárske traktory s prívesnými nádržami, nákladné automobily s nádržami). Ak takéto mechanizmy čerpajú vodu v CHVÚ (kanály), dochádza k unikaniu zvyškov chemických látok, fekálií a ropných látok (olej) v bezprostrednej blízkosti CHVÚ, resp. priamo v ňom (príklad: Gbelský kanál). Unikajúce látky významne prispievajú ku kontaminácii vodných a močiarnych biotopov, ktoré k hniezdeniu, zberu potravy a pri migrácii využívajú druhy hniezdičov: chriašteľ malý, kačica chrapľavá, trsteniarik tamariškový, zimujúca populácia husí divých, ďalej druhy kaňa močiarna a bučiačik močiarny.
K zakázaným činnostiam uvedeným v ods. 3:
písmeno a) – odôvodnené v príslušných, vyššie uvedených odsekoch k ods. 1.
písmeno b) - rekultivácia ťažobných stien po ťažbe piesku alebo hliny, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia – takéto miesta ťažby hlín, spraší, pieskov (činné alebo opustené) sú hlavnými hniezdnymi biotopmi druhu včelárik zlatý. Pod rekultiváciou sa rozumie vysvahovanie lokality po ukončení ťažobných prác, zatrávnenie a prípadné zalesnenie. Včelárik zlatý k hniezdeniu využíva kolmé, alebo strmé steny, v ktorých si buduje zemné hniezdne nory. Vo vysvahovaných stenách, ktoré už majú miernejší sklon, druh nedokáže hniezdiť. Druh neznáša zalesňovanie stien, prípadne ich sukcesné zarastanie drevinami.
písmeno c) - ťažba piesku, hliny alebo iné narušenie pôdneho krytu od 5. mája do 20. augusta v ťažobných stenách s obsadenými hniezdnymi norami včelárika zlatého, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia – týmto ustanovením sa môže obmedziť na určitú dobu, tj. hniezdne obdobie včelárika zlatého (od 5.5. do 20.8.) ťažba pieskov, hlín a spraší a na dané obdobie sa obmedzuje taká činnosť, ktorá spôsobuje zmenu biotopu včelárika zlatého alebo spôsobuje narúšanie pôdneho krytu v hniezdnom biotope včelárika zlatého. Ťažba eolických sedimentov (piesky, hliny, spraše) v hniezdnom období má často za následok likvidáciu hniezdnych nôr včelárikov so znáškami, resp. mláďatami, čím výrazne znižuje hniezdnu úspešnosť včelárikov. Narúšanie pôdneho krytu a zmeny v hniezdnych biotopoch včelárikov vo vyššie uvedenom hniezdnom období je potrebné taktiež eliminovať, významne prispievajú k vyrušovaniu hniezdiacich včelárikov.
K § 3
V tomto ustanovení sa uvádza, kde sa nachádza dokumentácia (mapy), v ktorých sú zakreslené hranice chráneného vtáčieho územia.
K § 4
Tu sa určuje účinnosť vyhlášky.
Doložka finančných ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie
Prvá časť – Odhad nákladov na verejné financie
Uplatňovanie návrhu vyhlášky a zabezpečenie ochrany biotopov druhov vtákov bude mať dopad na štátny rozpočet. Na rozpočty ostatných subjektov verejnej správy nebude mať vyhláška dopad. V zmysle § 61 ods. 1 zákona je vlastník pozemku povinný strpieť obmedzenia alebo opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených zákonom alebo na jeho základe. Ak v dôsledku týchto obmedzení dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Náhrada neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a na pozemkoch vo vlastníctve štátu.
1. Odhad nákladov na verejné financie z titulu obmedzení bežného obhospodarovania osobitne na lesných pozemkoch.
V rámci CHVÚ Parížske močiare žiadnou zakázanou činnosťou nedôjde k obmedzovaniu lesného hospodárstva, takže súčasný návrh vyhlášky nespôsobí obmedzenie bežného obhospodarovania vlastníkom a užívateľom lesov.
2. Odhad nákladov na verejné financie z titulu obmedzení bežného obhospodarovania osobitne na poľnohospodárskych pozemkoch.
Vstup do opatrenia č.3 – Znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami je plne dobrovoľný. Subjekt, ktorý má záujem o čerpanie kompenzačných platieb (dotácie) za znevýhodnenie, to deklaruje vyplnením údajov v stanovenej žiadosti PPA. Ak sa subjekt uchádza o danú podporu, zaväzuje sa plniť podmienky schváleného PRV pre dané opatrenie a má preto nárok na primeranú a stanovenú platbu – znamená to, že na plochách zaradených do environmentálnych oblastí musí dodržať všetky podmienky Základnej schémy agroenviromentálnej podpory čo je stanovený zvlášť podľa druhu pozemku.
Ak sa rozhodne nezúčastniť sa na kompenzačných platbách (dotácia), nemusí plniť podmienky a nemá ani nárok na podporu, ale za kompenzovanie straty vyplývajúce z § 2 vyhlášky (zakázané činnosti) si môže žiadať náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Výška náhrady sa vypočítava na základe ekonomických a agronomických podkladov v danom roku, preto sa nedá dopredu odhadnúť výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodárenia pozemku.
Pri oboch variantoch je potrebné dodržiavať Správnu farmársku prax - tieto normy určia splnenie všeobecne povinných požiadaviek životného prostredia v oblasti hnojenia, ochrany rastlín, pôdy a krmiva, čo by mal každý poľnohospodár rešpektovať.
Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
V prípade zakázaných činností v § 2 ods. 1 písm. k) návrhu vyhlášky bude obmedzený výkon práva poľovníctva. V prípade organizovania poplatkových poľovačiek môže vzniknúť strata z príjmov miestneho PZ hospodáriaceho na pozemkoch ktoré sú súčasťou CHVÚ. Toto obmedzenie je viazané časovo.
Dopady na obyvateľstvo v súvislosti s obmedzeniami mimo zastavaného územia obce sa minimalizujú, pretože návrh vyhlášky bol konfrontovaný s existujúcimi plánmi územného rozvoja dotknutých obcí.
Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie
Vyhlásenie CHVÚ bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Zabezpečí sa tým ochrana biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov obmedzením, alebo zakázaním niektorých činností, ktoré by mohli mať negatívny dopad na ich prežitie a rozmnožovanie.
Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť
Z titulu uplatňovania vyhlášky sa dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest neočakáva. Predkladaný návrh vyhlášky nemá dopad na rozpočet obcí a vyšších územných celkov z hľadiska výkonu štátnej správy ochrany prírody a krajiny.
Piata časť – Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Podnikatelia alebo iní vlastníci (nájomcovia alebo správcovia) pozemkov majú možnosť žiadať náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku čo bude riešené individuálne v zmysle § 61 zákona.
Na základe § 60 formou finančného príspevku sa otvára možnosť na spoluprácu medzi inštitúciami ochrany prírody a krajiny a hospodáriacimi subjektami na zabezpečovanie priaznivého stavu chránených častí prírody a krajiny, čo ich samých môže motivovať k výkonu opatrení na prospech ochrany prírody.
Takisto okrem platného Plánu rozvoja vidieka SR aj pri spracovaní nového PRV na roky 2007 – 2013 sa predpokladá, že bude navrhnuté čerpanie financií z titulu dodržiavania zakázaných činností vyhlášky CHVÚ.
„DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu vyhlášky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
3. Problematika právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev - v primárnom práve je upravená v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení – v Hlave XIX (Životné prostredie)
- v sekundárnom práve je upravená v smernici Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov (Ú.v. ES L 103, 25.04.1979) v platnom znení
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) je obsiahnutá vo viacerých judikátoch, ktorých predmetom sú vtáčie územia (special protection areas) - napr. C-209/02, C-378/01, C-240/00, C-415/01, C-117/00
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) prijatie vyhlášky je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii najmä z článku 2 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,
b) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne prechodné obdobia,
c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné (návrhom vyhlášky sa nepreberá žiadna nová smernica)
d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 alebo 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:
Slovenskej republike bolo zaslané formálne oznámenie (výzva – porušenie č. 2006/2141) týkajúce sa nesprávneho a/alebo neúplného prevzatia smernice Rady 79/409/EHS s uvedením, že riešenie vzniknutej situácie si bude vyžadovať novelizáciu zákona č. 543/2002 Z. z. a vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorými bola smernica Rady 79/409/EHS prebratá.
e) informácia o právnych predpisoch, ktorými sa preberá smernica:
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu vyhlášky s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: úplný
6. Gestor : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky“.