Kliešťová meningoencefalitída a očkovanie
V našich zemepisných šírkach sa vyskytuje najčastejšie kliešť obyčajný. Tento druh prežíva v listnatých a zmiešaných lesoch s hustým krovím, alebo s množstvom rastlín. Samček je asi 2mm veľký, čiernej alebo tmavo-hnedočervenej farby. Samička má 4mm, červenú farbu a pri nasatí mení farbu do šeda a môže sa zväčšiť až do veľkosti 1cm. Kliešť je nebezpečný prenášač chorôb, na svojich hostiteľov číha vo výške 10 - 150 cm na trávach a kríkoch...
Kliešte môžu byť prenášačmi vírusov, ktoré spôsobujú zápal mozgu a mozgových blán - kliešťovú meningoencefalitídu. Liečba tohto ochorenia nie je doposiaľ známa.
Najspoľahlivejší spôsob, ako sa chrániť pred týmto ochorením, je očkovanie. Nie každý kliešť je prenášačom vírusov. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazení ojedinele alebo vôbec nie. Pokiaľ má kliešť v sebe vírus a Vy nie ste očkovaní, môžete ťažko ochorieť, pretože doposiaľ nemáte protilátky proti vírusom prenášaným kliešťami.
Prvé štádium choroby začína najčastejšie za 1 až 14 dní po prisatí kliešťa. Priebeh je podobný chrípke. Po 1 až 20 dňoch, kedy je pacient takmer bez príznakov, môže následovať druhé štádium, ktorého priebeh býva podstatne závažnejší, pretože vírusy po masívnom premnožení môžu preniknúť do centrálnej nervovej sústavy, kde poškodzujú nervové bunky. Prejavuje sa to silnými bolesťami hlavy, vracaním, vysokými horúčkami, poruchami vedomia. Kliešťový zápal mozgu alebo mozgových blán môže mať i trvalé následky, ako sú obrny, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, znížená výkonnosť, depresia.
Pre výskyt ochorenia na kliešťovú encefalitídu je typická sezónnosť, súvisiaca s cyklom aktivity kliešťov. Ide o obdobie od apríla do konca októbra. Aby bola zabezpečená dostatočná ochrana proti kliešťom už pred nástupom ich aktivity, je žiadúce začať základné očkovanie už v chladných mesiacoch roka.
V Európe sú oblasti so zvýšeným výskytom infikovaných kliešťov najmä na území Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Chorvátska, Slovinska a Poľska.
Očkovacia látka obsahuje usmrtené vírusy, ktoré už nemajú schopnosť sa rozmnožovať. Po podaní týchto inaktivovaných vírusov do ľudského tela v rámci očkovania, začne vlastný imunitný systém očkovaného človeka vytvárať obranné látky, ako pri skutočnej infekcii. Je tu však jeden podstatný rozdiel. Vzhľadom na to, že sa vírusy v očkovacej látke už nemôžu pomnožiť, nevedie očkovanie ku vzniku choroby, ako sa to stane po pohryznutí infikovaným kliešťom. Ak sa po pohryznutí infikovaným kliešťom dostanú vírusy do tela očkovaného človeka, imunitný systém je schopný brániť sa. Protilátky bránia vírusom kliešťovej encefalitídy, aby vnikli do buniek a človek je takto chránený.
Základné očkovanie:
Ak sa očkovanie začína v letných mesiacoch, odstup medzi prvou a druhou dávkou má byť 14 dní, aby sa čo najskôr dosiahla ochrana.
Preočkovanie:
Najlepšie je dať sa každé 3 roky preočkovať jednou vakcínou.
Tak si zabezpečíme skutočnú ochranu pred chorobou.
Očkovanie nie je povinné, hradí si ho každý záujemca sám.
Zdroj článku: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach [2]