Kostol v Bíni

14.02.2009 - posledná úprava článku.

Obrázok používateľa Willant

V 12. - 13 storočí tu zriadili prvý kláštor a kostol premonštrátov, rotunda je tiež z tohto obdobia.
Dnes už samotný kláštor neexistuje, zachovala sa tu len románska rotunda, pravdepodobné obdobie výstavby sa datuje na rok 1217. Podľa výskumov Václava Mencla stavba pochádza z polovice 13. storočia po tatárskom vpáde. Majiteľom premonštrátskeho konventu bola až do vpádu Turkov Šahanská fília. Od roku 1532 po obsadení miesta Turkami bolo miesto opustené. Opustený kláštor daroval Ferdinand I. v roku 1561 Trnavským jezuitom. Poľské vojská v roku 1683 spustošili posledné pozostatky kláštora s kostolom.

S myšlienku obnovy ako prvý navrhol farár pán Palkovics v roku 1710, prvé klenby opravili v roku 1722, opravili okná, postavili sakristiu a omietli celý kostol. Ruiny kláštora odstránili v roku 1827.
Najvýznamnejšia rekonštrukcia bola urobená v roku 1861 pod vedením architekta Jozefa Hilda.

(Hild József (Pest, 1789. december 8. – Pest, 1867. március 6.) magyar építész. A hazai klasszicista építészet egyik legnagyobb alakja, a reformkori Pest arculatának kialakításában meghatározó szerepet játszó építész volt. Hild János építész fia, Hild Viktor újságíró nagyapja.)

Celý kostol sa natoľko zmenil že návrat alebo oprava v pôvodnom románskom štýle bol už problematický. Na podnet Maďarskej akadémie vied bola zmapovaná celá pôvodná architektúra kostola a podľa plánov a výskumov p. IMRE HENSZLMANN-a (1813–1888) kostol v roku 1896 - 98 obnovený.

Počas Počas II. svetovej vojny sa kostol značne poškodil, obnovený bol v roku 1951 - 1953, v tomto roku sa upravilo aj koryto rieky ktoré svojou erozívnou činnosťou priamo ohrozovalo statiku budovy.
V roku 1970 boli urobené staticko-stabilizačné práce a v roku 1994 opravili strechu.