Zrúcaniny kláštora pavlínov v Pilisszentlélek

14.02.2009 - posledná úprava článku.

Obrázok používateľa Willant

Nad dedinou na západnej strane kopca sa týčia pozostatky pavlínskeho kláštora z 13. storočia. Tento rád jediným kresťanským rádom ktorý bol založený na území Maďarska, v pohorí Pilišu.

Zakladateľa rádu Özséb-a (Öžéba), Ostrihomského hodnostára často vyhladávali pustovníci žijúci v pri "Csévi Szirtek", v troch rozľahlích jaskyniach, "Leány, Legény a Bivak". V roku 1246 sa Özséb zriekol všetkého svojho majetku a zo súhlasom Ostrihomského arcibiskupa Istvána Báncsu odišiel do Pilišu žiť jaskinným životom pustovníka. Pri dnešnej osade "Klastrompuszta" zakladá v roku 1250 kostol a osadu pre svojich spoločníkov. Pri dedine Pilisszentlélek dostávajú do daru od kráľa Bélu IV. Lovecký kaštieľ v roku 1263. V 1287 im kráľ László IV. prideluje pozemky na čistinnke "Benedek Völgy". V tej dobe bol kláštor aj okolité pozemky vo vlastníctve "Hevizi Péter-a" a jeho spoločníkov. V tomto období bola postavená kaplnka a kláštor. V roku 1378 navštívi toto miesto král "Nagy Lajos", daruje rádu dalšie pozemky. V roku 1409 "Csupor Pál" dá postaviť oltár Panne Márii, 1512 je spomínané toto miesto v hystorických spisoch naposledy. Od roku 1526 do roku 1985 bolo toto miesto opustené.

Od roku 1985 sa tu uskutočnili rozsiahle archeologické vykopávky, ktoré boli prerušené v roku 1992. Čiastočne zrekonštruované časti pochádzajú z 14-15. storočia.