Kesztölc južná brána pohoria Piliš

Bránou Pilišských hôr z južnej strany je dedina Kesztölc.Na okraji dediny začína chránené územie s nádhernými vápencovými skalami a obrovskými trávnatými lúkami. Dedina je zaujímavá hlavne mnohými dodnes zachovanými kamennými domami, a tým že
tu žije najpočetnejšia slovenská menšina. Slovákov sme nestretli ale nápisy po slovensky boli na každom rohu. Slováci sa tu usadili po odchode tureckých vojsk...

Hneď ako sme vystúpili z autobusu všimli sme si odhalené vápencové masívy kopcov. Vegetácia aj okolie veľmi pripomínalo oblasť Kováčovských kopcov. Po trase označenej
značkami S+ od kostola, cez cintorín a okolité vinice sme sa dostali až úpätiu skál. Pod skalami cez lúku a kamenistý strmý chodník sme vyliezli na najvyšší výhliadkový bod 504 m.n.m. Öreg szirt. Výhľad bol až k Budinským horám.

Dolu sme sa vydali neznámou lesnou cestou smerom k Dunaju. Neobanovali sme! Dostali sme sa cez les plný húb na trávnato-stepnú oblasť Nagy Strázsa. Toto je prísne chránená uzavretá oblasť so vzácnymi druhmi rastlín teplomilných
druhov. Len na kopci Strázsa sú tri vápencové jaskyne.

Tabuľová hora je náhorná plošina 303 m vysoká a na vrchole je obrovská lúka ohraničená lesom.

Po veľmi peknom a príjemnom blúdení sme nabrali smer k najväčšej lúke Pilisu pod kopcom Vaskapu , "Hegymeg". Po obedňajšej prestávke a odpočinku sme pokračovali pri potoku Čenke k rekreačnej oblasti Búbanatvölgy. Tu sú 4 umelo vytvorené rybníky a prvé znaky civilizácie, bufet, voda, lavičky.

Tak ako začiatok aj koniec cesty sme absolvovali autobusom do Ostrihomu a domov do Štúrova.