Maďarsko Stredné Zadunajsko

Obrázok používateľa Willant

Dunaj rieka spájajúca európrske štáty a národy, po prekonaní Devínskej brány. Vymaní sa z objatia vrchov a majestátne sa valí podunajskou nížinou smerom k Maďarsku.
Musí ale predtým prekonať dunajský ohyb, čo je asi najkrajší 20 km úsek Dunaja pred hlavným mestom Maďarska.
Táto oblasť je turisticky a historicky najzaujímavejšia.
Oba brehy Dunaja sú mimoriadne bohaté na prírodné krásy a historické pamätihodnosti. Značná časť stredného podunajska je oblasťou Národných parkov a chránených území.
Sú tu až tri, Dunaj - Ipeľ, Kiskunsagský, Bukový a Kováčovské kopce burda...

V tomto pestrom kraji si našlo domov niekoľko národnostných menšín. Maďari - v duchu pokynov svojho prvého kráľa Sv. Štefana, srdečne prijali medzi seba Nemcov, Slovákov, či Srbov, ktorí si zachovávali svoju kultúru a tradície po celé stáročia. Ak navštívite tento malebný kraj môžete sa stretnúť aj so štipkou vlastnej kultúry a tradície.
Turisticky najpríťažlivejšiou prístupovou cestou je smer Štúrovo - Salka. Dostanete sa tam miestnym autobusom. V Salke je pohraničný prechod, ktorým sa dostanete priamo k úpätiu pohoria Börzsöny. V polovici cesty medzi obcami Vámosmikola a Ipolytölgyes odbočíte vľavo a romantická lesná cestička vás privedie do najkrajšej dedinky pohoria Börzsöny.

V obci Nagybörzsöny ťažili už od 13. storočia zlato a medenú rudu. Románsky kostol sv. Štefana z 13. storočia obstavaný múrom sa skvie v pôvodnej kráse. Turistov sem láka aj pohľad na stredoveký Banícky kostol, vodný mlyn a čistý horský vzduch.

Horskou cestou sa dostanete do Márianostry, je to známe pútnické miesto. Prvý kostol tu bol vybudovaný v roku 1352, ale neodolal búrlivej histórii tejto oblasti. Vo východnej časti obce sa nachádza kalvária a štácie z roku 1777.

Na východných svahoch pohoria, v údolí obklopenom vencom vrchov, leží Nógrád. Tunajší hrad z asymetrickým pôdorysom zohrával významnú rolu v protitureckých bojoch. Dnes môžete obdivovať len romantické ruiny. Ak v našich objavných cestách pokračujeme ďalej po ceste č. 11. smerom k Budapešti, dostanete sa k južnej bráne dunajského ohybu.

Tu leží mesto Szentendre. Privítajú vás tu malé námestia, krivoľaké úzke uličky a pravoslávne srbské kostoly, ktoré vytvárajú svojskú atmosféru. Spoločne s barokovými meštianskymi domami dodávajú mestu idylický výzor. Malebný ráz nadobudlo mesto vďaka Srbom, ktorí sem utiekli v čase tureckých nájazdov. Szentendre je aj dnes mestom múzeí. Asi tri kilometre od centra mesta sa nachádza najväčší skanzen v Maďarsku. Má rozlohu viac ako 46 hektárov a približuje tradíciu štyroch maďarských oblastí, život, kultúru bývania a ľudovú architektúru. Toto mesto je známe aj svojimi kostolmi. Spomedzi srbských má najkrajší ikonostas gréckokatolícky episkopálny chrám. Sakrálne umenie maďarskej pravoslávnej cirkvi - ikony, zlatnícke práce a textílie sú vystavené v Múzeu srbskej ortodoxnej cirkvi.

Ďaľšou našou zastávkou je Visegrád, kde sa vlastne začína Dunajský ohyb. Strategickú polohu dnešného Visegrádu, učupeného pod strmými bralami Višegrádskeho pohoria, poznali už Rimania. Dnešný dolný a horný hrad bol postavený v 13. storočí. Z 15. storočia pochádza goticko - renesančný kráľovský palác, obľúbená rezidencia kráľa Mateja. Každé leto sa tu usporadúvajú Medzinárodné hradné dni. Turisti vyhľadávajú toto miesto nielen pre historické pamätihodnosti, ale aj kvôli nádhernej panoráme dunajského ohybu a susedného pohoria Börzsöny. Višegrád je rajom milovníkov prírody : sú tu udržiavané čistinky vhodné na poriadanie piknikov, horské turistické trasy, letná bobová dráha a termálne kúpalisko Lepence, ktoré je situované do svahu, výšiacom sa nad Dunajom.

Ak vás láka druhý breh, odporúčame vám preplaviť sa kompou do Nagymarosu. Mnohí sa vydajú na túto cestu aby sa pozreli na miestny stredoveký kostol.

Na Višegrádskej strane Dunaja je dedina Dömös. Je to obľúbené letovisko. Táto obec je východiskovým bodom mnohých turistických ciest. Odtiaľto sa dostanete aj do priepasti RÁM Szakadék, alebo na najvyšší vrch Dobogókő. Ostrihom, sídlo maďarskej katolíckej cirkvi