Cirkevný rád Pavlínov

Dejiny rádu pavlínov v pohorí Piliš.

Prvotné sídla pustovníkov JASKYNE LEGÉNY, LEÁNY A BIVAK.

Na západnej strane Pilis-tető, nad osadou Klastrompuszta, v skalách Csévi-szirtek sú tri najvýznamnejšie jaskyne Pilisu.
Legény, Leány a Bivak jaskyne sú 420 m. n.m. V roku 1930 boli na tomto mieste uskutočnené geologické a zároveň aj archeologické výskumy.

7 m vysoký a 4 m široký vchod jaskyne Legény vedie cez úzky vchod do 22 m vysokej vstupnej haly.
Na konci haly cez úžinu "Pénzásás" a "Betyár-luk" sa po bruchu plaziac dostaneme do "Červenej haly". Steny sú dočervena zafarbené vysokým obsahom železa, ktoré vyplavuje z materskej horniny voda. Najhlbšie miesto, 45 m od výšky vchodu, sa volá "Zablatená diera" na zostup sem sa už doplatilo mnoho amatérov. Lano, spustené sem sa stáva také klzké, že bez pomoci sa človek len veľmi ťažko vyštverá sám. Celková dĺžka chodieb je 350 metrov.

50 metrov severne od Legény jaskyne je Leány. Hlavný vchod je aj tu veľmi úzky. Chodby sú veľmi úzke a haly tiež oveľa menšie. Po 6 -metrovej kvapľovej stene sa do nižších častí dostaneme len za pomocou lana. Dolné chodby sú značne vlhké a zablatené. Ich celková dĺžka je 200 metrov.

Jaskyňa Bivak je prístupná zhora aj zdola len skalolezením. Je to malá, suchá jaskyňa s jedným
veľkým priestorom asi 14 x 4 metre. Vo nútri je komínovitý otvor, preto sa dá dobre vykúriť a je vhodný na prenocovanie, čomu napovedá aj jeho názov Bivak.

Podľa archeologických nálezov boli jaskyne obývané už v dobe medenej. Ľudia doby bronzovej a železnej sa tu tiež usídľovali , ale našli sa aj nálezy z rímskych čias. Počas vpádu Tatárov slúžili tieto miesta ako úkryt miestnym obyvateľom. V čase bitky s turkami pri Mohácsi tu dokonca bola mincovňa falošných peňazí.

V období 1250 - 1267 tu boli prvotné sídla kresťanských pustovníkov. Títo boli neskôr zakladateľmi rádu pavlínov.

Nad dedinou Pilisszentlélek, na západnej strane kopca sa týčia pozostatky pavlínskeho kláštora z 13. storočia. Tento rád je jediným kresťanským rádom, ktorý bol založený na území Maďarska v pohorí Pilišu. Zakladateľa rádu Özséb (Öžéb), Ostrihomského kanoníka často vyhľadávali pustovníci žijúci pri Csévi szirtek

(Čévske lomy)
v troch rozľahlých jaskyniach Legény, Leány a Bivak. V roku 1246 sa Özséb zriekol všetkého svojho majetku a so súhlasom ostrihomského arcibiskupa Istvána Báncsu odišiel do Pilišu žiť jaskynným životom pustovníka. Pri dnešnom mieste Klastrompuszta zakladá v roku 1250 kostol a osadu pre svojich spoločníkov. Pri dedine Pilisszentlélek stál voľakedy lovecký kaštieľ Bélu IV. Túto budovu v roku 1263 daroval pavlínskemu rádu. V roku 1287 László IV. im k tejto budove pridelil pozemky na čistinke "Benedek-völgy". V tej dobe ich vlastnil Hévizi Péter a jeho spoločníci, ktorí sa pustili do stavby kaplnky a kláštora. 1378 navštívi toto miesto kráľ Nagy Lajos. Daruje im ďalšie pozemky. 1409 Csupor Pál dal postaviť oltár na počest Panny Márii. V súvislosti týmto kláštorom je naposledy spomenuté meno Lőrinc Perjel, v roku 1512. Od roku 1526 stálo toto miesto opustené.

Od 1985 sa tu uskutočnili rozsiahle vykopávky, ktoré boli prerušené v roku 1992.
Samostatná severná budova, západná časť ochranného múru so vstupnou bránou neboli ešte zrekonštruované. Zrekonštruované časti pochádzajú z XIV - XV. storočia.