História Ostrihomského hradného návršia

Vďaka výhodnej hospodárskej aj strategickej polohe je oblasť sútokov Dunaja, Hronu a Ipľa obývaný od nepamäti. Prvé nálezy sú známe z neskorej doby kamennej (20000-18000 p.n.l.). Od tohto obdobia sa tu usídlili ľudia všetkých dôb, zachovali stopy svojich sídiel, skorá doba kamenná, doba medená, bronzová, skorá doba železná. Prví a po mene známi národ Kelti v roku 350 p.n.l. na dnešnom Hradnom vrchu vytvorili opevnenie OPPIDUM. Po nich prišli Rimania, obsadené územie nazvali PANNONIA. Pohraničné opevnenia na brehu Dunaja strážilo severnú hranicu rímskej ríše...

Na mieste OPPIDUM postavili tábor menom SOLVA s okolitou osadou. Počiatočné kolové opevnenie prebudovali na kamenné (CASTRUM). Kohorta I. Ulpia Pannonium, táto vojenská jednotka pod vedením Marka Aurélia v 2 storočí nášho letopočtu v rokoch 170 viac krát prekročila Dunaj a bojovala s tunajšími kmeňmi Qvádov a Markomanov. Nálezy kamenných základov cintorínov pozostatkov sôch dokazujú veľkoleposť tohto rímskeho mesta ešte aj v čase sťahovania národov. Priamo pod hradom z južnej strany je cintorín z čias príchodu Maďarov čo potvrdzuje že aj oni poznali strategický význam tohto miesta.

V roku 972 si tu vybudoval opevnenie veľkoknieža Géza a prvý kostol na počesť sv. Štefana mučeníka. Podľa archeologických nálezov to bolo kazetové drevokonštrukčné valové opevnenie. Druhý hrad Gézu a Istvána obopínalo celý okraj vrchu a bolo z kameňa. Na severnej strane mohol stáť ten palác kde sa narodil Gézov syn Vajk, a bol pokrstený v už postavenom kostole a tu tiež korunovaný za kráľa. Na veľkú noc roku 1001 tu založil Ostrihomské biskupstvo. Na mieste dnešnej baziliky začali asi medzi rokmi 1001-1010 stavať biskupský chrám svätého Adalberta (Vojtecha). Tu bola prvá Maďarská mincovňa. István postavil nový palác na južnej strane ktorý vďaka usilovnej práci archeológov môžeme denne obdivovať. Tu v tomto hrade v roku 1147 prijímal prechádzajúce križiacke výpravy Konráda III a Ludovíka VI.Požiar v roku 1180 donútil Bélu III k veľkolepej rekonštrukcii. Taktiež s biskupom Jóbom prebudujú aj chrám, rekonštrukcia nie je dokončená ešte ani v roku 1198 čo spomína darovacia listina v prospech biskupa. Kráľovsky dvor sa začína sťahovať do Budína.

1239 Béla IV daruje mestu pod hradom (dnešný Viziváros) mestské práva, ostatné časti pri malom Dunaji kde sídlia remeselníci, kováči, minciari sú naďalej majetkom kráľa. V roku 1242 Tatári spustošili mesto, ale hrad dobiť nevedeli. V roku 1249 očakávajúc nový útok Tatárov, obyvateľov obnoveného mesta dočasne nasťahujú za hradby a Béla IV sa dočasne vzdá užívať toto sídlo. V roku 1256 definitívne daruje hrad aj kráľovský palác biskupom. Po vymretí rodu Árpádovcov, počas bojov o trón bolo veľa krát toto sídlo vykradnuté a poškodené. V 1301 najprv Németujvári Iván po ňom v roku 1304 český kráľ Václav dobili hrad. V 1306 si ho na krátku dobu získal I. Anjov Karol, ale Matúš Čák v roku 1313 hrad zase spustoší, obdobie rabovania skončí až smrťou Matúša Čáka. Obnova biskupského sídla začne počas obdobia 1330-1349 za vlády Telegdy Csanád biskupa. Začne sa obnova kostola svätého Adalberta a rozšíria sa hradby tak že dolné biskupské mesto Viziváros a hrad tvoria jeden celok.

Kráľ Žigmund po dlhom obliehaní najprv obsadí dolné mesto až potom hrad v roku 1403. V roku 1440 obsadí sídlo I.László, po nich začnú s veľkolepou výstavbou biskupi Szécsi Dénes (1440-1465) a Vitéz János (1465-1472).Sídlo Árpádovcov a Telegdyho prebudujú na neskorogotický palác.

Po smrti Matiasa Korvina tu žila vdova kráľovná Beatrix a Estei Hypolit ktorí už obnovujú všetko v renesančnom štýle. Najkrajšie renesančné stavby vznikali v období biskupov Bakócz Tamása (1497-1521), Szatmári Györgya (1521-1524). Szalkai László (1521-1526). Posledný z nich padol v boji s Turkmi pri Mohácsi, Po tejto bytke mali Turci volnú cestu až k Budínu a Ostrihomu, rabujúc a ničiac všetko a každého kto im prišiel do cesty. Po smrti biskupa hradný kapitán s hŕstkou vojakov a miestnymi obyvateľmi ubránili Ostrihomský hrad pred prvým nájazdom Turkov. Ostrihom už nebolo biskupským sídlom, ale po páde Budína nabralo na význame. Počas 130 rokov sa tu vystriedalo mnoho majiteľov.

V roku 1526-27 Szapolyai János, o rok neskoršie Ferdinand Kráľ, do roku 1543 šesť krát strieda majiteľov, raz Szapolyai, potom Ferdinand a inokedy zasa Turci. V 1530 sa biskupstvo sťahuje najprv do Bratislavy a potom do Trnavy. Medzi tím Taliansky vojnový inžinieri opravujú, obnovujú hrad a Mlynskú baštu. V roku 1543 obkľúči sultán Ostrihom a dva týždne obstreľuje hrad. Dôležitú úlohu plnila Mlynská bašta, tu bolo čerpadlo ktoré dodávalo vodu na hrad. Strážili ho Španielsky žoldnieri, títo pred Turkmi zložili zbrane. Po páde tejto časti Vizivároša zložili aj ostatný obrancovia zbrane.

Víťazstvo Turkov dodnes zachováva pamätná tabuľa, na stene bývalého minaretu, na brehu Dunaja. Fotografiu tabule, hradu a okolia nájdete vo fotogalérii. Týmto víťazstvom sa dostali Turci k veľmi dôležitému strategickému miestu, bola to základňa pre útoky na banské mestá okolo Štiavnice. Odtiaľto smerovali výboje do Bratislavy a Viedne. O vlastníctvo tohto strategického miesta viedli kruté boje počas 130 rokov. Tu počas bojov v roku 1594 umiera lyrik a poet Balassi Bálint zo Zvolena. O rok neskôr v zdrvujúcej bitke Miklós Pálffy s vojakmi dobije hrad späť. Od roku 1595-1600 hrad opravia, opravujú ho Taliansky vojnoví stavitelia. Z trosiek mesta postavia nové bašty, múry a strážne veže. V 1605 sa tu zase usídľujú Turci, pokračujú vo výstavbe strategických opevnení, ale budujú aj dôležité civilné budovy, kupolovité kúpele Džami a minarety. Obrat nastáva po neúspešnej bitke pod Viedňou. V roku 1683 vstupujúce Turecké jednotky porazili vojská Jána Sobieskeho a Karla Lotaringského pri slávnej Parkanskej bitke a mesto je po 130 ročnej Tureckej nadvláde opäť slobodné.

Podľa vtedajších kronikárov v meste neostal ani jeden obývateľný dom! Mier netrval dlho, 1706 Rákóczi Ferenc obsadí hrad, ten istý rok si ho získajú Rakúšania, po bitke je hrad značne poškodený a mesto opäť neobývateľné. Mária Terézia vráti pozemok aj s hradom biskupovi, a v roku 1762 vojsko opúšťa toto miesto, začína sa výstavba cirkevného sídla. Až v roku 1820 sa vracia biskupský úrad na svoje historické sídlo. Začína sa s výstavbou Ostrihomskej baziliky (1822-1869). Stavby na návrší okolo baziliky prerušili dve svetové vojny. V roku 1934 začali v pozostatkoch historických budov archeologický výskum a rekonštrukciu, ktorá trvá do dnes.