Navrátenie ostrova pri obci Chľaba Ostrihomu

Samospráva mesta Ostrihom 23. septembra zakotvila na Dunajskom ostrove pri obci Chľaba, za účelom obhliadky svojho pozemku. Tento 14 hektárový ostrov je majetkom mesta Ostrihom, ale doteraz nemala prostriedky a techniku na jej správu a kontrolu.

Kontrola pozemku bola potrebná, nakoľko mesto asi pred 6 rokmi vypovedalo všetky nájomné zmluvy pozemkov, ale podaktorí tu sídliaci osadníci doteraz neopustili ostrov, neodstránili nelegálne stavby, prístavy a iné provizórne infraštruktúry.

Na tento krok sa mesto odhodlalo až teraz po zabezpečení lode a prístavu na oboch stranách rieky. Po obhliadke zistili že mnohí nájomníci a neskôr len používatelia zanedbávali svoje pozemky, nechali ich zarásť lesom kde sa neskôr uchytila chránená flóra a nasťahovali chránené vtáky.Vďaka nedbanlivosti nájomníkov muselo mesto tieto zalesnené časti pričleniť ku chránenej zóne a vypovedať nájomné zmluvy.

Samozrejme dôvodov k tomuto rozhodnutiu bolo viac.

Takzvaný ostrov Chľaba (Helemba-sziget) je obývaný od doby bronzovej. Prvá písomná zmienka je z roku 1234. V tom čase to bol biskupský ovocný sad, vydaná písomnosť kráľa zakazovala dunajským pltníkom kradnúť ovocie. Do dnešných čias sa zachovali stredoveké ruiny biskupského paláca. Celý ostrov je evidované archeologické nálezisko, mnohé lokality z doby bronzovej, keltské a z čias árpádovcov nie sú dodnes preskúmané, takisto čaká na objavenie počas tureckých nájazdov zbúraný biskupský kaštieľ. Nájsť a vykopať tieto poklady je obrovský problém nakoľko presakujúca voda Dunaja zabraňuje akýmkoľvek zemným prácam.

Mnohí nájomníci akceptovali rozhodnutie mesta, podaktorí po vypovedaní zmluvy svoje provizórne sídla a zdevastované okolie zanechali osudu, niektorí ale dodnes neopustili ostrov a nehnuteľnosti do ktorých investovali príliš veľa aby ich zabezpečili proti povodniam. (domy sú postavené na betónových pilieroch) a pustili sa do súdneho sporu s mestom. Títo majitelia výrobou elektriny, odpadom a nezabezpečenou kanalizáciou naďalej znečisťujú prírodu.

Po doriešení sporu s bývalými nájomníkmi má mesto v pláne začať s archeologickým výskumom biskupského letného sídla a chce ho sprístupniť verejnosti. Zachovať časť záplavového lesa, vybudovať turistické značenia a chodníky. Vyčlení ochrannú zónu pre tu žijúcu flóru a faunu. Vybuduje prístav a na dolnom konci ostrova postaviť infraštruktúru pre vodné športy a turistiku. Musí zorganizovať dlhé hospodárenie a údržbu lesov, ktoré boli roky zanedbávané.

Ostrov sa nachádza bližšie k ľavej, slovenskej strane Dunaja pri 1711,5 až 1713 riečneho kilometra, je asi 1,5 km dlhý a 100 metrov široký. Počas projektu Gabčíkovo - Nagymaros mal byť úplne odstránený. Určitý čas ho malo v správe JRD Pilismarót. Po prevrate režimu dalo mesto 80 000 metrov štvorcových do prenájmu. Nájomcovia sa dopustili mnohých priestupkov, pustili sa do nedovolených stavebných prác, neudržovali svoje pozemky podľa stanovených dohôd, menili a kupovali si prenajaté pozemky bez povolenia. Pri kontrole stavu v roku 2002 - 2003 bolo zistené značné zalesnenie ostrova vďaka nedbanlivosti nájomníkov.

Zdroj: hidlap.net