Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti každým rokom zvolával kráľovskú radu do mesta Székesfehérvár. Rada zasadala v dni nanebovstúpenie panny Márie, 15 augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20 august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083.
Král Ladislav I. vydal nariadenie na počesť tejto udalosti sláviť sviatok. 20 august. Vyhlásenie Štefana za svätého stanovil aj za náboženský sviatok pápež Gregor VII.
Náboženský sviatok ešte potvrdzovala aj svetská udalosť, každým rokom zvolávali stredoveký králi v tento deň kráľovskú radu v meste Székesfehérvár. 1686 nariadil pápež Inocent XI. osláviť znovunavrátenie Budína spod tureckého jarma. Tieto dve udalosti oslavuje celý katolícky svet 16 augusta. Oslavy ešte zmocnila v roku 1771 Mária Terézia, ktorá z mesta Raguza, dnešný Dubrovnik získala Svätú pravicu pozostatkov Svätého Štefana. Za veľkolepej celoštátnej oslavy bola relikvia uložená v Budíne. 1818 Najvyššia rada stanovila presný slávnostný protokol a nariadila účasť vlády na oslavách. V rokoch 1878 bolo vydané ministerské nariadenie ktoré stanovilo 20 august ako oslavy Maďarskej štátnosti. Bola stanovená procesia svätej pravice a ohňostroj ako povinná súčasť osláv.
Zmena politickej situácie v roku 1945 zmenila aj vzťah k oslavám, zo začiatku vynechali označenie svätý, neskôr sa začal používať názov DOŽINKY (sviatok nového chleba) V roku 1949 bola prijatá komunistická ústava v tento deň a od toho momentu to bol deň ústavy. Od roku 1989 sa znovu oslavuje deň Svätého Štefana, zakladateľa Maďarskej štátnosti.
- Prihlásiť sa pre odoslanie komentárov
- prečítané 9794x
+421(0)907 119011
Posledné komentáre