![Obrázok používateľa Willant Obrázok používateľa Willant](http://sturovo.com/drupal/sites/default/files/pictures/picture-1.jpg)
Po vymretí rodu Árpádovcov sa chopil moci v Uhorsku Karol Róbert z Anjou, keď jeho večný súper Matúš Čák v roku 1321 umrel. Po smrti svojho súpera preložil svoje kráľovské sídlo z ďalekého Temešváru do Višegrádu. Najprv prebudoval hrad, následne si dal postaviť dom v meste. Prvé informácie o tomto dome máme z kroniky picturis. Z roku 1358. Na dnešnom území palácového komplexu stálo viac domov, ktorí bol ale dom samotného kráľa nevedno dodnes. Na mieste sa počas archeologických prác našli oštepy, podkovy a cvičné kopie. Je možné že boli z roku 1335 kedy zasadala Višegrádska kráľovská trojka.
Po smrti Karola Róberta nastupuje na trón Ľudvík I. V tomto období (1342 – 1382) začali so stavbou kostola. Presťahovanie kráľovského dvora do Budína dočasne prerušilo výstavbu. Pokračovali až v roku 1355. V roku 1366 bola k meštiackemu domu pristavaná aj kaplnka Panny Márie. Od tohto obdobia začínajú nazývať komplex stavieb palácom. S celkovou rekonštrukciou začína nový kráľ Žigmund (1347 – 1487) Vtedy bol vybudovaný dodnes zachovaný komplex s rozmermi 123x123 metrov. Stredovej osi dominovala vstupná veža, oproti stála kaplnka a na severovýchode obytný palác s dvoma vnútornými záhradami. Centrálny dvor zdobila gotická fontána. V roku 1400 bol Višegrádsky palác považovaný za najreprezentatívnejšiu stavbu v strednej Európe. Na svoj úpadok ale nemusel dlho čakať. V roku 1405-1408 sa kráľ Žigmund presťahoval aj s dvorom do Budína, od tej doby bol palácový komplex v v srdci pohoria Piliš len letoviskom kráľa. Následník Albert ešte obýval palác, Vladislav I. tu zriadil dokonca mincovňu, Vladislav V. ale úplne stratil záujem o toto sídlo.
![](http://sturovo.com/drupal/obrazky2/450px-Visegradi_palota.jpg)
Opätovný rozkvet nastal až po nástupe Mateja Korvína. V roku 1458 daroval palác Kataríne Podebradskej. Jej smrťou sa ale znova dostal do jeho vlastníctva. Sobáš Korvína s Beatrix v roku 1476 Priniesol veľké zmeny. Matej sa pustil do veľkolepej rekonštrukcie. Oprava a prebudovanie trvali do roku 1480. V poslednom období prác sa na stavbe ukazujú znaky renesančného štílu, išlo hlavne o sochy, fontány, zdobenia okien a interiér. Vážnejšie architektonické zmeny neboli vykonané, pôdorys paláca sa nezmenil.
Následníci Jagelo, a Ľudovík II. tiež užívali palác ale už nič na ňom nemenili. Menšia rekonštrukcia bola vykonaná v roku 1548, počas panovania Jána Szapolyaiho a kráľovnej Izabely. Najpresnejší popis paláca zo XVI. Storočia sa zachoval vďaka Ostrihomskému kardinálovi Miklós Oláh. Faktografické údaje zaznamenané v Bruseli diele „HUNGARIA“ boli potvrdené aj aj novodobými archeologickými výskumami.
Po bitke pri Moháči v roku 1526 nastal všeobecný úpadok. Nadvládu nad oblasťou prevzali osmanské vojská, tomuto osudu sa nevyhol ani palác. Prvý krát bol vylúpený v roku 1526, tieto škody ešte dal opraviť Kráľ Szapolyai, po obsadení hradného návršia v roku 1544 sa ale stal palác na brehu Dunaja neobývateľný. Palác bol definitívne zdevastovaný počas ofenzívy kresťanských vojsk v roku 1595 ale ruiny boli ešte v XVIII. storočí viditeľné. Vďaka erózii a polohe priamo pod kopcom sa do roku 1760 sa stratil celý palácový komplex pod nánosmi zeme.
![](http://sturovo.com/drupal/obrazky2/Panorama_Visegrad7.jpg)
Začiatok archeologických prác môžeme datovať od roku 1934, prvým objaviteľom bol Ján Schulek. Najintenzívnejšie práce boli v rokoch 1952-60 S väčšími menšími prestávkami tieto práce pokračujú do dnes. Prvú najväčšiu etapu snáh archeológov sprístupnili pre verejnosť 5. októbra 2000.
- Prihlásiť sa pre odoslanie komentárov
- prečítané 10252x
Posledné komentáre