Nálezy schránok fosílnych ulitníkov oligocénneho veku zo Štúrova

sep
15

Autor: Radoslav Biskupič
Zdroj článku: http://geosvet.paleoklub.sk/

Výskyty fosílií mäkkýšov z vrstiev oligocénu pochádzajú zo slovenskej časti Západných Karpát iba z niektorých lokalít. Na južnom Slovensku v okolí Štúrova je zachytený pestrý faciálny vývoj z obdobia oligocénu až po spodný miocén. Na základe stratigrafického členenia Centrálnej Paratetýdy možno časť týchto vrstiev zaradiť do egeru (27,20 – 21,30 mil. r.). Okraj Maďarskej (Budínskej) paleogénnej panvy, ktorý zasahuje na územie južného Slovenska v okolí Štúrova, je tvorený prevažne ílovitými a piesčito-ílovitými usadeninami obsahujúcich v niektorých polohách tenké uhoľné sloje. Tieto oligocénne sedimenty miestami prechádzajú až do tmavých sivých až čiernych uhoľných slieňov. Egerskému veku zodpovedajú piesčité fácie kováčovských vrstiev s bohatou faunou morských mäkkýšov objavených pri Kováčove.

Početné nálezy dobre zachovaných schránok ulitníkov pochádzajú najmä z tmavosivých ílovitých sedimentov. V spoločenstve gastropódov výrazne dominujú zástupcovia čeľade Potamididae, ktorú zastupujú druhy Tympanotonos margaritaceus (BROCCHI) a Granulolabium plicatum (BRUGUIÉRE). U ďalších taxónov ulitníkov boli zistené iba ojedinelé výskyty. Zriedkavé nálezy patria druhom Ampullinopsis crassatina (LAMARCK), Melanopsis impressa KRAUS, Babylonia brugadina (GRATELOUP) a ďalším. Schránky taxónu Tympanotonos margaritaceus (BROCCHI) sú charakteristického vežovitého tvaru, ich povrch je zdobený granulovanými špirálovými rebrami. Na najvrchnejšom špirálovom rebre sú u niektorých jedincov na posledných dvoch až troch závitoch vyvinuté masívne hrbolčeky, až krátke ostne. Ulity druhu Granulolabium plicatum (BRUGUIÉRE) sú v porovnaní s predchádzajúcim taxónom nižšie a štíhlejšie. Skulptúru tvoria špirálové a priečne rebierka, kde v miestach ich pretínania sú vyvinuté hrbolčeky.

Posted By Willant čítať viac

Významné Paleontologické lokality Slovenska Nová Vieska

sep
04

Obec Nová Vieska leží juhozápadnej časti Hronskej pahorkatiny, približne v polovici cesty medzi Novými Zámkami a Štúrovom.

Lokalitu s nálezmi fosílnej fauny veľkých stavovcov tvorí pieskovňa s rozmermi približne 170 x 100 m, ktorá leží cca. 800 m juhozápadne od železničnej stanice v obci a 400 m juhovýchodne od miestneho družstva. Nakoľko väčšina plochy pieskovne je zarastená a jej steny sú zasutené, prieskum bolo možné vykonávať len v jej sz. časti s rozmermi približne 50 x 50 m, kde stále dochádza k sporadickej ťažbe sedimentov miestnym obyvateľstvom. Svojím vekom je táto lokalita spolu so susednou lokalitou Strekov konvenčne označovaná ako „báza kvartéru“ na Slovensku. Obe spomínané obce ležia v údolí, ktorým v súčasnosti preteká potok Paríž, pričom vzdušná vzdialenosť týchto lokalít je cca 2,7 km a stratigrafický sled sedimentov v nich je považovaný za totožný. Sedimenty na lokalite Nová Vieska, vekovo zaraďované do vrchného pliocénu až najstaršieho kvartéru, sú hrubé do 4 m a ostro nasadajú na jemno až strednozrnné laminované fluviálne piesky pontu. Vo vrchnej časti sú prekryté pôdnym horizontom do 1 m hrubým. Študovaný horizont je tvorený predovšetkým hrubozrnnými pieskami (často obliakovitými), s častými vrstvami a šošovkami zle vytriedeného štrku. Obliaky sú zle opracované, oválne až subangulárne, veľké 0,4 – 3 cm, zriedkavo až 20 cm. Tvorené sú prevažne kremeňom, menej kremencami, červenými rohovcami a slabo metamorfovanými bridlicami. Pomerné časté sú aj intraklasty ílov, pieskov a prachov, ktoré dosahujú niekoľko cm a sú koncentrované na báze niektorých vrstiev. Študované sedimentárne fácie predstavujú výplne fluviálnych korýt.

Posted By Willant čítať viac
Posted By Willant čítať viac
Posted By Willant čítať viac

Novodobá história Ostrihomskej baziliky

aug
15
Novodobá história Ostrihomskej baziliky začína v roku 1761, kedy primáš Barkóczy dostane naspäť hradné návršie od cisárskych vojsk. Začnú upratovať ruiny, pre vojsko ktoré sa tu naďalej udržuje bude postavený malý barokový kostolík. Do roku 1819 sa vďaka pokračujúcim pohnutým historickým udalostiam nič viac neudeje. V roku 1819 nový arcibiskup Alexander z Rudna. Prinavráti biskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Začína s veľkolepým projektom, ktoré by zabralo celé hradné návršie a stopy po 1000 ročných pamiatkach hradu by zanikli pod novodobými projektmi. Vďaka dvom svetovým vojnám sa z jeho plánov realizovala len samotná budova baziliky.
Posted By Willant čítať viac

Múzeum a skanzen v Szentendre

aug
05
Prvé tomuto podobné múzeum bolo založené na území Maďarska v 19 storočí. Základnou myšlienkou bolo vytvoriť múzeum, kde sa dá demonštrovať komplexný vidiecky život bývania, zo všetkým k tomu patriacim zariadením, ponímajúc prácu na dedine, remeslá, kultúru a tradíciu sviatkov. Od polovice 19 storočia sa vďaka kapitalizmu rozmáhal silný mestský modernizačný urbanizačný trend v krajine, tiahnuci od severozápadu v celej Európe. Vďaka tomuto začal rýchlim tempom zanikať tradičný vidiek. Prvý skanzen založil švédsky vedec Arthur Hazelius v roku 1891 neďaleko Štokholmu. Tu sa snažil pozbierať a zachrániť tradičnú Švédsku vidiecku kultúru bývania a života. Miesto bolo založené v mestskej časti Skansen, preto sa dnes každé takéto múzeum volá skanzen. Tento názov prebral od Švédov celý svet. Prvým maďarským skanzenom bola výstava milénia (1000 ročné jubileum príchodu Maďarov do karpatskej kotliny) v roku 1896, kde bola veľkou atrakciou takzvaná etnografická dedina s 24 kompletne zariadenými domami. Bohu žiaľ po slávnostiach sa domy zbúrali. Predmety tam vystavené sa našťastie zachovali, dodnes zdobia zbierku v Szentendre. Na ďalšie pokračovanie veľkolepého projektu skanzenu bolo treba čakať takmer 70 rokov.
 
Posted By Willant čítať viac

Stránky

Subscribe to Turisticko-informačná stránka Štúrova RSS