Ďaľšie dva dni.

Obrázok používateľa Willant

Na druhý deň ráno nič nebolo suché. Mohol som vláčiť ďalšiu záťaž mokrých šiat. Dobre že Királyháza sme si nechali na druhý deň. Cesta sa začala strmím stúpaním a toto sme odpočinutí oveľa lepšie zvládli. Za Királyháza sú dva pramene, hneď
pri potoku "MAGDOLNA-Forrás" tento prameň vyschol, ďalej po červenej turistickej pri odpočívadle na druhej strane potoka je prameň "TŰZKÖVES-F". Je to ideálne miesto na raňajky, stoly aj ohnisko je vo výbornom stave a prameň má vinikajúcu vodu...

Ďalej to už bolo stále hore kopcom s menšou prestávkou a krásnym výhľadom z vrchu "NAGY-MÁNA", až po najvyšší vrch pohoria Börzsönycsóványos 938 m.n.m., tu je rozhľadňa 18 metrov vysoká a výhľad je nádherný. Za dobrého počasia by bolo vidieť Ostrihomskú baziliku.

Na druhej strane, v diaľke svojou bielou farbou svietili chladiace veže Mochoviec. Zábradlie na vrchole rozhľadne určite nerobili podľa noriem EU. Ale pri troške opatrnosti sa nič nemôže stať. Človek zo slabšími nervami by mal radšej ostať dole.

Myslel som si že cesta dole bude pohodlná, ale bolesť v pravom kolene ma presvedčila o opaku. Preto sme Veľkú Studenú Horu (Nagy Hideg Hegy) obišli cez úžinu Tax, (Taxinyiladék) až do rekreačnej oblasti Királyrét. Doplnili sme si vodu, našli sme z každej strany chránené táborisko pri potoku. Stany sme si postavili na slnečnej východnej strane podľa kompasu, aby nám ráno všetko uschlo.

Nemali sme šťastie v noci okolo tretej sa strhla obrovská búrka. Podľa zvukov vetriska a praskajúcich konárov a toho ako sa kolísal stan nado mnou som konštatoval, že sme na veľmi dobrom chránenom mieste a spal som až do rána. Ráno bolo všetko mokré čo sme nechali vonku uschnúť. Nevadilo to nikomu lebo naša ďalšia cesta pokračovala lesnou cestou, potom vlakom a autobusom až do Ostrihomu a domov.