Kaplnka Bakócz v ostrihomskej bazilike.

Jediná zachovaná cirkevná pamiatka po víťaztve svätej ligy v roku 1683 bola kaplnka Bakócz, turci ju používali ako mešitu - mešita Kizil Elma. Tu zaznelo slávnostné Te Deum po víťaznej bitke kresťanov. (Te Deum Laudamus – Teba Bože chválime) Tamás Bakócz kaplnku postavil ako svoje miesto posledného odpočinku. Oltár bol vyrobený z Kararského mramoru v roku 1519, Andrea Ferruccim (1465-1526) talianskym sochárom. Kaplnka bola zasvätená zvestovaniu Panny Márie (25.3). V deň zvestovania východ slnka osvetľoval priamo oltár panny Márie. Okrem sochy Márie, ktorá je v islame uctievaná ako matka, proroka Ježiša, ostatné hlavy sôch Turci zničili, islam zakazuje zobrazovať tváre. Okupačné vojská si z kaplnky urobili mešitu. Na sviatok zvestovania bola ale otvorená aj pre kresťanov. Ďaka tomu sa miesto stalo pútnickým miestom. V prvej polovici 18. stor. bol umiestnený podobný oltárny obraz ako je v Máriapócs. Na tomto mieste boli prosby orodujúcich viac krát vyslyšané a stalo sa pútnickým centrom.

Novší a veľmi podrobný článok zostavený z archívov historických zdrojov nájdete tu...

O tomto svedčia aj zanechané ďakovné odkazy po bokoch oltára. Latinský nápis: THOMAS BAKOCZ DE ERDEVD CARDINALIS STRIGONIEN(SIS) ALME DEI GENETRICI MARIE VIRGINI EXTRVXIT ANNO MCCCCCVII Erdődi Tomáš Bakócz ostrihomský kardinál, s pokorou postavené panne Márie v roku 1507. Po tureckej okupácii sa telesné pozostatky Bakócza stratili. Počas výstavby baziliky boli všetky nájdené anonymné telesné pozostatky umiestnené do tejto kaplnky. Bolo ich asi 200.

Máriapócs je mesto v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Nyírbátori. Máriapócs je významným pútnickým miestom pre gréckokatolíkov. V miestnom gréckokatolíckom chráme (bazilike) sa nachádza kópia zázračnej ikony, ktorá v nedeľu 4. novembra 1696, podľa mnohých očitých svedkov slzila.

Počas bitky o mesto kaplnku viac krát zasiahli delami, hrubé kamenné múry ju ale ochránili, nevydržala ale renesančná kupolovitá strecha. Túto strechu opravil György Széchenyi už v roku 1686, nad kupolu postavili obyčajnú trojuholníkovú nadstavbu, priestor  zo strany katedrály, z ktorej ostali len ruiny, zamurovali a ponechali len malé dvierka s prístreškom. Pred výstavbou baziliky padlo rozhodnutie premiestniť kaplnku a začleniť do novo postavenej katedrály.

Pred výstavbou baziliky znížili terén okolo kaplnky o 8 metrov. premiestnenie kaplnky začalo 1. júna 1823. Kaplnka bola rozobratá na 1600 častí a každý kus dôkladne označený. Premiestnili ju o 17 metrov a o 11,4 metra nižšie. Museli ju zároveň otočiť o 180 stupňov. 12. novembra bola kaplnka na plánovanom mieste. práce riadil architekt János Packh. Pôvodnú medenú kupolu premiestniť nevedeli, preto dostala budova murovanú kupolu, ktorá mala neorenesančnú výzdobu podľa plánov Józsefa Lipperta.