Novodobá história Ostrihomskej baziliky

Obrázok používateľa Willant
Novodobá história Ostrihomskej baziliky začína v roku 1761, kedy primáš Barkóczy dostane naspäť hradné návršie od cisárskych vojsk. Začnú upratovať ruiny, pre vojsko ktoré sa tu naďalej udržuje bude postavený malý barokový kostolík. Do roku 1819 sa vďaka pokračujúcim pohnutým historickým udalostiam nič viac neudeje. V roku 1819 nový arcibiskup Alexander z Rudna. Prinavráti biskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Začína s veľkolepým projektom, ktoré by zabralo celé hradné návršie a stopy po 1000 ročných pamiatkach hradu by zanikli pod novodobými projektmi. Vďaka dvom svetovým vojnám sa z jeho plánov realizovala len samotná budova baziliky.
Ostrihom stratil svoju obrannú funkciu v roku 1761 nariadením Márie Terézie. V rokoch 1770-71 nariadila panovníčka postaviť menší kostolík na vrchole. Kalvária - kríž Ježiša, krorý je na vrchole Sv. Tomáša a spisy spomínajú, že pred tým stála na hradnom kopci, bola pravdepodobne súčasťou tohto kostolíka.
V roku 1820 požiadal cisárskeho architekta vo Viedni Ludwig von Remy-ho o vyhotovenie projektov nového biskupského sídla. Pracovné tempo Remyho nebolo dostačujúce preto sa obrátil na jeho zamestnanca zo Šopronu Pavla Kühnel -la. On do štyroch mesiacov odovzdal hotové plány na celú výstavbu. Dňa 23 apríla 1822 na deň svätého Vojtecha pražského patróna baziliky, položili v rámci celonárodných slávností prvý základový kameň.
Svätý Vojtech (okolo 957–997), v zahraničí známy pod biřmovacím menom Adalbert, bol druhý pražský biskup. Pochádzal z rodu Slavníkovců.V roku 993 navštívil kráľovský dvor veľkokniežaťa Gejzu. Ich spojenectvo bolo významné, potvrdzuje to aj legenda o pokrstení Sv. Štefana Vojtechom, čo ale nezodpovedá skutočnosti.

Výstavbu riadil už chorľavý Kühnel, ako pomocníka si zavolal bratranca Jána Packh-ha, táto spolupráca vyhovovala aj biskupovi. Po roku 1824, po smrti Kühnel-a riadil celú výstavbu jeho bratranec sám. Po dokončení suterénu nasledovalo premiestnenie kaplnky Bakócz o 17 metrov ďalej. Toto riešienie sa mnohým nepozdávalo. Rudnay si získal týmto mnoho nepriateľov. Po jeho náhlej smrti v roku 1831 celú stavbu pozastavili na osem rokov. Plány prerábali viac krát, ale proti tímto riešeniam ostro vystupoval Packh. V roku 1838 bol zvolený nový biskup zo Šopronu Jozef Kopácsy. Lenže, po obnovení prác zavraždia Packh-a v jeho byte. Počas výstavby Ostrihomu zároveň obnovujú aj biskupstvo v Eger. Kopácsy sa obrátil na tamojšieho biskupa o radu a ten mu odporučí Jozefa Hild-a. Po zmene architektonického vedenia boli vykonané mnohé úpravy. Vzdali sa plánov dvoch bočných budov vedľa bazilky. Zvýšili výšku bočných stien a ešte mnoho iných. Bola to značná strata času. V čase smrti Kopácsyho bola už hotová kupla a na vrchole bol kríž. V čase zvoleného nového prímaša v roku 1849 Jána Scitovsky-ho, budova ešte nebola dokončená ale dala sa používať. V podobnom stave bola ešte v roku 1856. V tomto roku ju 31 augusta vysvätili za účasti Františka Jozefa I. Počas tejto slávnostnej udalosti hral na organe František List vlastnú skladbu Missa solemmis. Po smrti Scitovskeho v roku 1866 a voľbe nového biskupa Jána Simora (1867), 1. novembra slávnostne uložili na svoje miesto posledný uzáverový kameň. Počas rokov nahromadené staviteľské chyby, zmena vkusu zanechali značné škody na budove, ktoré si dal za úlohu nový biskup odstrániť. Jeho hlavným pomocníkom bol Jozef Lippert, ktorí riadil aj práce v Győri.

Samotná dokončená bazilika bola v tom čase 11. najväčšia stavba sveta. Dodnes je 3. najväčšou bazilikou. Prvá je vo Vatikáne, druhá v Londýne a tretia v Ostrihome. Jej rozmery sú.. Výška od podlahy krypty po vrchol kríža - 100 metrov. Výška kupoly v hlavnej lodi je 71,5 metrov. Celková dĺžka budovy - 107 metrov. výška bočných stien 34 a výška malých veží je 57 metrov. Výška písmen latinského nápisu vo vnútri kupoly "Mária bola vzatá na nebesia radujú sa anjeli" je 198 cm. Výška dórskych stĺpov pri hlavnom vchode je 22 metrov. Slávnostný zvon panny Márie má 4.5 tony. Je umiestnený v pravej vežičke. Za stĺpmi na prednej stene vidíme štyri obrovské erby biskupských staviteľov s nápismi... coepit - začaté (Rudnay) .. continuavit - pokračoval (Kopácsy) .. consecravit - vysvätil (Scitovsky) .. consummavit - dokončil (Simor) V popredí pri dórskych stĺpoch, nad prechodovým oblúkom, na nádvorí medzi hlavnou kupolou a malými vežami, pravo vidíme reliéf vysvätenie baziliky. Na ľavej strane je zvečnená udalosť pokladania základového kameňa. Nad hlavným vchodom vidíme biblický výjav "Ježiš volá Zachariáša" Na pravo a vľavo od hlavného vchodu pri bočných stenách vidíme sochy Ľudovíta I. a biskupa Telegdi Csanád-a.

Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (maď. Lajos I. Nagy, poľ. Ludwik Węgierski (Andegaweński) (* 5. marec 1326 Vyšehrad – † 10. september 1382 Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ.

Zo strany Dunaja nad vstupným oblúkom sa zachovali len reliéfi anjelov od sochára Kis György. Sochy zdobiace strechu baziliky sa museli odstrániť. Kameň z talianska, ktorého bol vyhotovený nevyhovoval tunajším poveternostným podmienkam. To čo ostalo sa poškodilo počas 2. Svetovej vojny. Vedľa oblúka z pravej a ľavej strany vidíme dva kamenné reliéfy. Na jednom zobrazený Svätý Štefan ako dáva do rúk panny Márie patronát nad svojou krajinou. Na druhom vidíme ako svätému Ladislavovi ponúkajú vedenie všetkých križiackych vojsk počas výpravy do svätej zeme.

Ladislav I. Svatý (27. června 1040, Polsko - 29. července 1095, česko-uherská hranice) byl uherský král v letech 1077-1095. Maďarsky: László, latinsky: Ladislaus.

Nad vchodom je nápis QUAE SURSUM SUNT QUAERITE - Hľadajte kráľovstvo nebeské.

V ďalšom článku opíšem interiér baziliky. Zdroje a fotografie na štúdium: http://www.panoramas.hu/bazilika/ http://www.civertan.hu/legifoto/legifoto.php?page_level=163 http://www.templom.hu/phpwcms/index.php?id=14,368,0,0,1,0 http://gigapan.org/gigapans/37491/ http://hu.wikipedia.org/wiki/Esztergomi_bazilika