Archeologický výskum rezidencia Sobieski východné nábrežie v Štúrove

30.11.2013 - posledná úprava článku.

Obrázok používateľa Willant

Vedúci výskumu: Prof. PhDr. Peter Romsauer, CSc. Autor nálezovej správy: Mgr. Noémi Pažinová, PhD. Mgr. Zuzana Borzová, PhD. Účelom archeologického výskumu bola záchrana archeologických pamiatok ohrozených stavbou, zahrňujúc komplexnú terénnu archeologickú dokumentáciu a základné vyhodnotenie všetkých archeologických situácií. Terénny archeologický výskum sa uskutočnil v miestach, ktoré boli priamo vymedzené pre stavbu t.j. len v južnej polovici predmetnej parcely a v mieste pokládky a prekládky inžinierských sietí a obslužnej komunikácie.

V termíne od 22.04. do 24.04.2009 (3 dni) sa pristúpilo k odhumusovaniu celej parcely č. 166/27 buldozérom približne do hĺbky 20-30 cm od súčasného povrchu. Nakoľko sa sterilné podložie nachádzalo (na základe vedomostí z rýh inžinierských sietí) v hĺbke 60 a viac cm od súčasnej výšky terénu bolo potrebné v mieste stavebných objektov t.j. v južnej polovici parcely č. 166/27 (v severnej polovici parcely sa podľa vyjadrenia investora Ing. P. Haju v tomto roku nepočíta so stavebnými prácami t.j. bude postavený len polyfunkčný objekt B1 – pozri plán stavby) pokračovať v začisťovaní plochy až po archeologicky sterilné podložie. K tejto činnosti sa pristúpilo prostredníctvom stavebného mechanizmu s hladkou lyžicou, s ktorým sa postupne vybagrovala zemina v celej južnej polovici predmetnej parcely do hĺbky 50-60 cm od súčasného povrchu terénu. Nakoľko sa po začisťovaní plochy bagrom s hladkou lyžicou postupne začali rysovať archeologické objekty pristúpilo sa následne k archeologickému výskumu – záchrane a dokumentácii objektov. V termíne od 27.04. do 30.04., ďalej 05. až 07. 05. a 10.-11. 05.2009 sa vykonal záchranný archeologický výskum objektov ohrozených stavebnou činnosťou. V tomto termíne bolo na skúmanej ploche parcely č. 166/27-južná polovica (pozri Plán výskumu) vybraných deväť objektov a päť hrobov.

Hroby sa začali črtať v severovýchodnej časti výskumu cca 60 cm od súčasného povrchu. Po odbagrovaní tejto vrstvy boli na povrchu viditeľné obrysy hrobových jám so stopami po vydrevení, resp. po rakvách a v prípade niektorých hrobov aj lebky pochovaných jedincov. Po začistení plochy výskumu smerom na sever sa črtali pôdorysy aj ostatných hrobov, ktoré však pokračujú v miestach mimo stavebných zásahov. Z plánu výskumu vyplýva, že výskumom sa podarilo zachytiť len južný okraj pohrebiska. Odkrytých bolo päť bezprostredne ohrozených hrobov (Hr. 1-5 – pozri nálezové listy H1-5), ktoré boli zdokumentované kresebne, fotograficky a zamerané geodeticky, pričom sú zakreslené polohovo aj do plánu výskumu. Okrem hrobov sa v južnej polovici parcely č. 166/27, k.ú. Štúrovo vybralo, zdokumentovalo fotograficky, zakreslilo a geodeticky zameralo aj deväť objektov: dva z badenskej kultúry a ostatné z novoveku. Objekty sa rysovali v piesčito-hlinitom podloží na úrovni cca. 50-70 cm od súčasného povrchu. Presný rozpis objektov a ich datovanie je v odbornom denníku nehnuteľných nálezov predloženej výskumnej správy

 

Tretia etapa (priebežne od 22.04. do 20.05.2009) archeologického výskumu pozostávala so sledovania inžinierskych sietí prípojky kanalizácie (dažďová a splašková) ťahajúcich sa pozdĺžne s východnou a južnou hranicou stavebného pozemku na parcele č. 166/27. V západnom profile východnej ryhy kanalizácie sa v sektore 26-27 m od severného okraja ryhy zdokumentoval objekt R1 (kresebne, aj fotograficky). Vo výplni sa našli zvyšky po stavebnej činnosti z obdobia novoveku. Zo západného profilu východnej ryhy kanalizácie sa ďalej zdokumentovali aj tri kostrové hroby (Hr.R1-3), ktoré sú nepochybne súčasťou kostrového pohrebisko zachyteného plošne už na mieste stavby polyfunkčného objektu (pozri nálezové listy Hr. R 1-3). V južnej kanalizačnej ryhe sa nenachádzali žiadne objekty, archeologické vrstvy či situácie.

Forrás: Párkány és vidéke lap A régészeti mentő feltárás a Sobieski utca, Keleti rakpart helyszínen, a „Rezidencia Sobieski" lakás együttes építése okán kezdődött április 22-én.

 

A régészeti feltárás vezetője, Mgr. Noémi Pažinová, PhD. kérdésemre elmondta, hogy a temető a 166/27-es számú parcella északi felétől húzódik. Az első sírt a Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetem Filozófiai Kara Régészeti Tanszékének hallgatói segítségével találták meg április 27-én. A terepmunkák során 150-200 sírt lokalizáltak, a temető azonban jóval nagyobb is lehet. Öt sírt teljes egészében feltártak, ebből négy felnőtt (valószínűleg 3 férfi és 1 nő) és egy gyerek sír volt (15 éves korig). Ezek a sírok a földmunkák következtében közvetlen veszélybe kerültek. A sírok törmelékeiből 12-13. századi, különféle kerámia töredékek is felszínre kerültek. Minden sír fakoporsót tartalmazott, melyekből csupán fa maradványok maradtak fenn. Dr. Pažinová leszögezte, hogy nagyon szegény sírokról van szó. Elárulta továbbá, hogy a leletanyagot elemzésnek vetik alá a régészeti tanszéken, a kiásott sírok tartalma pedig visszakerül a földbe. A régészek eddigi megállapítása szerint a temetőt valószínűleg a 12-17. században használták az itteni emberek. Az ásatás területén ezen kívül két újkori gödröt is találtak a 18-19. századból, amelyekben kerámia (fazék, amfora, váza) és állatcsontok voltak. Az ásatás szakmai fővédnöke prof. PhDr. Romsauer Péter, CSc, a Nyitrai KFE FK Régészeti Tanszékének a vezetője. Az archeológusokat is meglepte az utolsó nap, május H-e, mikor is további két őskori objektumot sikerült feltárni - kerámiával teli tároló gödröket, állatcsontokat és agancsokat. Ezek az objektumok a Kr.e. 3600-3400 évekből származnak és a rézkori badeni kultúrához tartoznak. Az ásatás a beruházó építési terveitől függően fog folytatódni.
Kategórie článkov: