Príroda

Poznávací turistický výlet po červenej turistickej značke z obce Kamenica nad Hronom po náučnom chodníku po vyhliadku a skaly. Následne modrou cestičkou návšteva 200 ročných pivníc v obci Chľaba.
Relácia RTVS Televíkend.
Účinkujú: Martina Kacinová, Barbora Lakiová, Zoltán Willant.
Zvuk: Jakub Kravec
Kamera: Peter Pastucha.

„V jihovýchodním cípu Slovenska, na břehu Dunaje naproti maďarskému Vyšegradu, leží liduprázdné sopečné pohoří Burda. Od světa ho oddělují řeky Dunaj, Hron a Ipeľ. Zdejší hluboké listnaté lesy ukrývají málo známý a skoro zapomenutý systém podzemních chodeb. Účel těchto chodeb je nejasný, místní lidé si vyprávějí, že zde za války měla být podzemní továrna nebo muniční sklady…“ Asi 30 minutový dokumentární film ve formátu HD podle scénáře Ladislava Lahody popisuje nedokončený komplex podzemních chodeb u slovenské osady Kováčov. Vychází z výpovědí pamětníků, resp. jejich potomků a místních obyvatel a z reálného průzkumu, prováděného členy CMA v uplynulých letech. Rozpracované podzemí je unikátní zejména dobře patrnými metodami ražby štol, šachet a sálů, které se dochovaly i díky značné odlehlosti a nepřístupnosti objektu. Dosavadní výsledky průzkumů naznačují spojitost objektu se skladováním nebo výrobou pohonných hmot pro německou armádu.

Veterné pomery sú dôležitou klimatickou charakteristikou, pretože v značnej miere ovplyvňujú priebeh meteorologických prvkov ako napr. teplotu vzduchu, výpar, snehovú pokrývku, výskyt hmiel a iné. Vietor má dôležitý význam v mnohých odvetviach národného hospodárstva, kde na základe rozloženia smerov vetra určuje sa správne rozmiestnenie priemyselných závodov a obytných i rekreačných objektov. Veterné pomery Západoslovenského kraja boli už spracované mapové v celoštátnej práci „Klimatický atlas Československej republiky" a štatisticky v práci „Podnebí Československé socialistické republiky - Tabuľky". Celkové zhodnotenie vetrov je v publikácii „Veterné pomery na Slovensku" Lokálne zhodnotenie bolo prevedené v publikácii „Klimatické pomery Hurbanova". V predkladanej štúdii sú zhodnotené veterné pomery kraja z pozorovania 24 staníc. U prevažnej väčšiny staníc bolo možne dodržať určené obdobie 1946-60. Použitím tohto obdobia získal sa nový pohľad o jednotlivých oblastiach v kraji. Veterné pomery sa spracovali z podkladov pozorovania vetra z troch klimatických termínov. Vietor sa sledoval na vybraných staniciach univerzálnym anemografom. Na ostatných staniciach odhadovali vietor pozorovatelia podľa účinkov vetra, preto tieto hodnoty najmä o sile vetra a častosti bezvetria sú čiastočne zaťažené pozorovateľskými chybami. Územie Západoslovenského kraja predstavuje zložitý orografický celok. Jednotlivé pohoria pôsobia rozmanitým spôsobom na rýchlosť a smer vetra v závislosti na celkovom rozdelení tlaku vzduchu za rôznych poveternostných situácií.

Začiatok formovania sa vlastnej Dunajskej panvy siaha do spodného miocénu. Sú najmä jazerno-riečne sedimenty prechádzajúce do morských sedimentov. V strednom a vrchnom bádene v morskom prostredí sedimentujú íly, uhoľné íly, slojky uhlia, vápnité íly, ílovce a prachovce s vrstvami pieskov a pieskovcov. V sarmatskom období sedimentovali vápnité íly, prachovce a piesky, v príbrežných častiach zlepence, organodetritické vápence, pieskovce, íly i slojky uhlia. V juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny v okolí Štúrova sa hlbinnými vrtmi zistil paleogén, ktorý má od vnútrokarpatského paleogénu odlišný vývoj - panónsky (budínsky). V spodnom eocéne sa na tomto území vytvárali na starom podklade jazerné močiarovité depresie s bohatým rastlinstvom, v ktorých vznikli sladkovodné íly a vápence a v ich nadloží uhl’onosné vrstvy, sivé až čierne íly so slojmi uhlia. Z tohto obdobia pochádza uholná panva dorog-tokodská v Mad’arsku. U nás pri Obide takisto navŕtali uhol’ný sloj vyše 5 m mocný, ale vo vel’kej hĺbke. Uhl’onosné vrstvy pri Obide obsahujú sladkovodnú faunu (Bithynia carbonaria, Melanopsis doroghensis, Brachyodontes corrugatus.

Összeállította - zostavil: Cucor Roland
Fotografie: Ing. Slabák Jozef, Willant Zoltán

Víz nélkül nincs a földön élet. Ám ez az egyik legfontosabb ősi természeti elem már sokszor megmutatta emberfeletti hatalmát.

Bez vody by neexistoval život na Zemi. Avšak tento najdôležitejší, prastarý, prírodný živel už mnohokrát ukázal svoju moc nad človekom.