Veterné pomery Štúrova 1949-1963

Obrázok používateľa Willant

Veterné pomery sú dôležitou klimatickou charakteristikou, pretože v značnej miere ovplyvňujú priebeh meteorologických prvkov ako napr. teplotu vzduchu, výpar, snehovú pokrývku, výskyt hmiel a iné. Vietor má dôležitý význam v mnohých odvetviach národného hospodárstva, kde na základe rozloženia smerov vetra určuje sa správne rozmiestnenie priemyselných závodov a obytných i rekreačných objektov. Veterné pomery Západoslovenského kraja boli už spracované mapové v celoštátnej práci „Klimatický atlas Československej republiky" a štatisticky v práci „Podnebí Československé socialistické republiky - Tabuľky". Celkové zhodnotenie vetrov je v publikácii „Veterné pomery na Slovensku" Lokálne zhodnotenie bolo prevedené v publikácii „Klimatické pomery Hurbanova". V predkladanej štúdii sú zhodnotené veterné pomery kraja z pozorovania 24 staníc. U prevažnej väčšiny staníc bolo možne dodržať určené obdobie 1946-60. Použitím tohto obdobia získal sa nový pohľad o jednotlivých oblastiach v kraji. Veterné pomery sa spracovali z podkladov pozorovania vetra z troch klimatických termínov. Vietor sa sledoval na vybraných staniciach univerzálnym anemografom. Na ostatných staniciach odhadovali vietor pozorovatelia podľa účinkov vetra, preto tieto hodnoty najmä o sile vetra a častosti bezvetria sú čiastočne zaťažené pozorovateľskými chybami. Územie Západoslovenského kraja predstavuje zložitý orografický celok. Jednotlivé pohoria pôsobia rozmanitým spôsobom na rýchlosť a smer vetra v závislosti na celkovom rozdelení tlaku vzduchu za rôznych poveternostných situácií.

Najvýraznejšou orografickou prekážkou pre prúdenie vzduchu v kraji sú Malé Karpaty, položené medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Účinkom tohto pohoria v obidvoch nížinách je značný rozdiel v rozložení smerov a rýchlosti vetra. V juhozápadnej časti Slovenska na prúdeni vzduchu vplývajú i Východné Alpy. Orografické zníženie medzi Alpami a Karpatami podmieňujú vetry na Záhorskej i Podunajskej nížine. Územie Západoslovenského kraja so svojou polohou je charakterizované premenlivou cirkuláciou ovzdušia s prevládajúcou zložkou západného prúdenia. Tieto cirkulačné pomery súvisia s premenlivosťou smeru vetra v Strednej Európe. Celkový prehľad o veterných pomeroch kraja podáva tab. 1, ktorá prináša ročné dáta častosti smerov vetra a bezvetria v 0/00 všetkých pozorovaní. V tabuľke je tiež uvedená obdobie z ktorého sa údaje častosti vetra vyčíslili. Rozloženie smerov vetra v jednotlivých lokalitách územia Západoslovenského kraja je určené najmä orografickými pomermi bližšieho i širšieho okolia.

Jednotlivé oblasti majú vo viacročnom priemere svoje charakteristické rozloženie smerov vetra. Na základe kritéria prevládajúcich smerov vetra možno kraj rozdeliť na niekoľko oblasti rôzne orograficky orientovaných. Najväčšiu oblasť tvorí Podunajská nížina, ktorá má rovinnú polohu, a preto častosti smerov vetra jednotlivých staníc nížiny dávajú určitý hrubý obraz o celkovom charaktere všeobecnej cirkulácie nad naším územím. Z celkového počtu staníc 24 v kraji majú maximum častosti v smere NW všetky stanice ležiace v Podunajskej nížine. Typické skreslenie prevládajúcich smerov vetra má Záhorská nížina, kde je prevládajúci vietor smeru SE. Táto zmena prevládajúcich smerov vetra v západnej časti kraja je podmienené najmä spomínaným orografickým znížením medzi Karpatmi a Alpami. V orograficky výrazných kotlinách a údoliach sú najväčšie rozdiely v početnosti oproti očakávaným výsledkom, vyplývajúcim zo všeobecnej cirkulácie v Strednej Európe.

V dôsledku nerovného ohrievania orograficky zložitého povrchu vznikajú v priebehu dňa miestne termické vetry, ktorých výskyt potom skresľuje celkový charakter rozloženia častosti smerov vetra. Ročný chod častosti smerov vetra podmienený zložitými orografickými podmienkami vykazujú stanice ležiace na okraji Podunajskej nížiny. Údolné stanice s prevládajúcimi smermi vetra totožnými so smerom údolia ukazujú, že prízemný vietor sa plne prispôsobuje tvaru terénu. Ide tu predovšetkým o stanice v údoli Váhu, kde okrem prevládajúceho severného vetra majú vystupňovanú častosť smerov vetra s južnou zložkou.
Pre ilustráciu previedli sme mapové spracovanie veterných pomerov v Západoslovenskom kraji. Na obr. č. 1 je relatívna častosť smerov a sily vetra za ročné obdobie.
 
Na obr. č. 2 je relatívna častosť smerov a sily vetra za zimné obdobie.
Na obr. č. 3 je relatívna častosť smerov a sily vetra za letné obdobie.

Zimné obdobie:
V zimnom období sú veterné pomery Západoslovenského kraja ovplyvňované cirkulačnými pomerami ázijskej anticyklóny a islandskej a stredomorskej niže. Charakteristickým znakom rozloženia častosti smerov vetra v zime je zvýšená častosť východných zložiek vetra. Väčšie rozdiely v početnosti smerov medzi jednotlivými oblastiami kraja sú podmienené výskytom miestnych vetrov a stagnáciou prechladeného vzduchu v zime. V Podunajskej nížine ostáva v zime prevládajúci vietor severozápadný u prevážnej väčšiny staníc.

Jarné obdobie:
Na jar sú zaznamenané u nás časté zmeny poveternostných situácií, ktoré sú sprevádzané rýchlymi zmenami teploty vzduchu. V dôsledku častého instabilného zvrstvenia vzduchu na jar sa vyskytuje najmenší počet bezvetria zo všetkých ročných období. Preto sú i zvýšené častosti jednotlivých smerov vetra. V Záhorskej nížine sa prejavuje zvýšený počet častosti severných vetrov a znížený počet častosti východných zložiek vetra. Obdobne i v Podunajskej nížine vzrástol počet severných a severozápadných vetrov na všetkých pozorovaných lokalitách nížiny.

Letné obdobie:

Na rozdiel od zimného obdobia je rozdelenie častosti smerov vetra v letnom období charakterizované zvýšením častosti vetrov so západnou zložkou a znížení vetrov východných. V Podunajskej nížine je častejší severný vietor než v zime v dôsledku stáčania severozápadného vetra na sever. Prevahu severného a severozápadného prúdenia v nížine možno vysvetliť tiež nasávaním vzduchu z Podunajskej nížiny do Veľkej maďarskej nížiny v dôsledku výstupných prúdov v tejto nížine veľkou termickou cirkuláciou v lete. Letná cirkulácia atmosféry od oceána na pevninu je charakterizovaná jednoduchým rozdelením prevládajúcich smerov vetra v kraji. Všetky stanice okrem Holiča majú v letnom období prevládajúci smer vetra severo-západný, prípadne severný.

Jesenné obdobie:

Jesnné obdobie možno charakterizovať obdobne ako jarné prechodným obdobím s veľmi častým výskytom smerov vetra s južnou zložkou. Presun vzduchu zo severu na juh je najmenší v roku, čo sa prejavuje v značnom znížení severných vetrov.

Tab. 1. Častosť jednotlivých smerov vetra a bezvetria v Promile všetkých pozorovaní.

Stanica

N

NE

E

SE

S

SW

W

NW

Bezvetrie

Obdobie

Báb

121

71

96

170

66

42

75

211

148

1950—1960

Bánovce nad Bebravou

271

70

102

37

160

28

82

59

191

1951—1964 

Borský Mikuláš

46

24

50

137

15

45

112

87

484

1946—1960 

Bratislava-Ivanka

106

131

87

87

59

47

126

223

134

1951—1960 

Bratislava-Koliba

90

150

108

64

48

48

157

270

65

1950—1964 

Holíč

93

88

19

213

37

84

57

90

319

1946—1960 

Hurbanovo

132

38

62

145

155

77

109

212

70

1946—1960 

Komárno

81

39

69

112

70

62

125

184

258

1947—1961 

Kráľova pri Senci

177

60

85

163

61

43

85

245

81

1954—1964

Kuchyňa-Nový Dvor

101

32

35

157

110

47

74

99

345

1946—1960

Malé Bielice

57

119

82

53

67

82

60

114

366

1946—1960

Myjava

195

107

105

101

26

8

55

183

220

1946—1960 

Nitra

50

90

127

143

44

41

111

251

143

1947—1961 

Nové Mesto nad Váhom

269

28

1

17

134

170

37

218

126

1948—1961 

Nový Tekov

29

45

166

80

12

29

131

184

324

1948—1962 

Piešťany

240

44

32

147

80

37

59

131

230

1946—1960

Podhájska-Svätuša

69

152

66

106

33

107

45

157

265

1953—1964

Sala

105

47

130

96

54

44

112

252

160

1952—1961 

Štúrovo

88

54

133

65

88

48

82

129

313

1949—1963 

Tesárske Mlyňany

101

60

192

155

39

31

92

134

196

1954—1964

Trenčianske Teplice

111

99

13

86

135

17

15

30

494

1949—1963 

Trenčín

114

85

20

72

69

94

66

63

417

1946—1960

Trnava

114

61

60

221

55

44

57

341

47

1946—1959 

Želiezovce

77

144

97

118

50

73

78

188

175

1951—1962 

 

 Autor: Juraj Šoltís
Zdroj: Kolektív pracovníkov Hydrometeorologického ústavu pobočky v Bratislave KLIMATICKÉ A FENOLOGICKÉ POMERY ZÁPADOSLOVENSKÉHO KRAJA Vyšlo v červnu 1968, 343 strán, 105 obrázku, 800 výtiskú — 37, 37 AA, 41, 01 VA — Vydal Hydrometeorologický ústav — Vytiskla Severografia n, p. závod 06 Turnov EÚ 313/67 — D-04*80129

Kategórie článkov: