80 rokov existencie slovenskej školy v Štúrove

Pri príležitosti 80 rokov existencie slovenskej školy v Štúrove sme siahli trochu hlbšie do dostupných archívov, kroník a spomienok pamätníkov s cieľom dozvedieť sa čo najviac, podať čo najobjektívnejší pohľad na vývoj slovenského školstva v našom meste a vzdať úctu všetkým, ktorí v škole pôsobili a učili. Väčšinou tak konali nie z povinnosti, ale preto, že to chápali ako poslanie... História školstva v našom meste siaha do roku 1732, keď bola v osade založená škola. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1755 bola v osade škola mestského charakteru s dvoma učiteľmi - učiteľ organista a pomocný učiteľ, ktorý ovládal maďarský, slovenský a nemecký jazyk. Mená učiteľov vizitátor neuvádza, známy je iba údaj o tom, že pomocný učiteľ pochádzal z Banskej Štiavnice. Prvá slovenská škola v Parkane bola zriadená v školskom roku 1922/23 a mala sedem žiakov. Jej učiteľom bol pán Stuhlík. V nasledujúcom školskom roku vzrástol počet žiakov na 20. Vyučovanie sa uskutočňovalo v prenajatých priestoroch v dome rodiny Bitterovej a Csányiovej na dnešnej Sobieskeho ulici a v budove na Sobieskeho ulici č. 20 (dnes Dom opatrovateľskej služby). Slovenské základné, meštianske i učňovské školstvo bolo od založenia len štátne. Keďže detí slovenských rodičov bolo veľmi málo, v prvých rokoch postačovala dvojtriedna štátna slovenská ľudová škola s ročníkmi 1.-2. a 3.-4. Riaditeľom bol Edmund Strelka a učiteľmi Emília Lapárová a Alma Repická.

Neustály nárast počtu Slovákov, Čechov a Moravanov trvale žijúcich v Parkane vyvolal potrebu zásadného riešenia otázky školskej dochádzky detí týchto obyvateľov. Vyučovanie v nevyhovujúcich priestoroch sa muselo riešiť od základu. V roku 1924 bol založený Spolok pre výstavbu slovenskej ľudovej školy (agilným predsedom bol Zdeněk Wiedner), ktorý požiadal Okresný úrad v Parkane o poskytnutie pozemku, zriadenie a výstavbu školy. Na tento účel vyvlastnil okresný úrad dňa 5.8. 1924 od veľkostatkára Štefana Klementa pozemok č. p. 318-319 (na dnešnej Komenského ulici, kde stojí najstaršie sídlisko Štúrova). Škola tu však nebola postavená, pretože spolok i rodičia žiadali, aby bola bližšie k železničnej stanici. Veľa detí dochádzalo totiž zo stanice i vlakom zo staníc Kamenica, Kováčpatak a Helemba. Aby mali deti z dolnej časti mesta i zo železničnej stanice približne rovnako ďaleko, odkúpil spolok dňa 26.júla 1927 od Jozefa Steinera parcelu číslo 1217/1 a začalo sa s výstavbou školy.

Dňa 1. septembra 1928 bola v rámci osláv 10. výročia založenia ČSR slávnostne odovzdaná nová škola, na priečelí s nápisom „NAŠIM DEŤOM - JUBILEJNÁ ŠKOLA 1928".

Táto budova sa nachádza na Komenského ulici. Hneď pri otvorení mala 4 triedy. Nová škola s moderným zariadením zodpovedala na tú dobu tým najvyšším nárokom. Učebne boli priestranné, pretože triedy boli veľmi početné. Nebolo nezvyčajné, že v jednej triede bolo i viac než 50 žiakov. K 1. septembru 1930 sa zriadila Štátna slovenská meštianska škola, do ktorej chodilo hneď pri otvorení 220 žiakov. Vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch na viacerých miestach až do roku 1938 (v budovách na terajšej Komenského ulici č. 6 - 8 a Sobieskeho ulici č. 90 - 92). Slovenská škola pracovala do školského roku 1938/39 pod vedením riaditeľa Edmunda Strelku.

V dôsledku rozhodnutia vo Viedni pripadlo územie mesta v prospech Maďarska. Železničiari, úradníci a vojaci slovenskej a českej národnosti sa museli až na výnimky odsťahovať a škola bola zatvorená. Školský život bol obnovený krátko po oslobodení. Výmerom Školskej inšpekcie II. v Nových Zámkoch č.316/45 zo dňa l4. júna l945 boli Štátna maďarská škola v Parkane a Římsko katolícka maďarská škola v Parkane zlúčená do štátnej ľudovej slovenskej školy. V budove školy na bývalej Partizánskej ulici sa od 5. júla do 26. septembra usídlili česko-slovenskí vojaci. 18. septembra 1945 nastúpil do školy nový riaditeľ Štefan Dudáš a začal s úpravou vojnou zničených priestorov školy. Inventár školy pozostával z 83 kusov lavíc, 4 skríň, 3 tabúľ a 2 stoličiek. Dvere boli vylámané, strelné zásahy vážne poškodili budovu. Napriek ťažkostiam sa 5. novembra 1945 začalo vyučovanie v dvoch učebniach. Do školy nastúpilo 76 žiakov, ich počet sa rozrástol v priebehu mesiaca na 171. Vyučovalo sa v štyroch triedach, pričom 3. a 4. ročník boli spojené. Prvými učiteľmi boli Elena Szirmaiová, Štefan Dudáš, Zoltán Szabó a Mária Nižníková. Škola bola aj kultúrnym centrom, sídlom Matice slovenskej a iných kultúrnych spolkov. V školskom roku 1946/47 mala 304 žiakov a 9 učiteľov. Na miesto riaditeľa bol menovaný Štefan Kováč. V priebehu školského roka 1947/48 bolo upravené okolie školy na dnešnej Sobieskeho ulici. Boli vysadené stromky a vybudované volejbalové ihrisko.

V súvislosti s politickými zmenami v roku 1948 nedošlo k obmene pedagogického zboru. 12. septembra 1948 bolo mesto pomenované na Štúrovo a vytvoril sa okres Štúrovo s príslušným odborom školstva. Pre potreby slovenskej školy sa v lete roku 1949 adaptovala bývalá židovská škola (dnešné Centrum voľného času). Prácu na škole sťažovalo časté premiestňovanie učiteľov. V rokoch 1948 - 1949 bol riaditeľom Anton Graus. V roku 1950 bola prevedená reorganizácia škôl a vytvorila sa škola s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá bola umiestnená v budove bývalej židovskej školy. V tomto období bol riaditeľom slovenskej školy Ľudovít Müller. V školskom roku 1949/50 vznikla pri škole Pionierska skupina SNP, ktorá patrila medzi najaktívnejšie na Slovensku. Na základe zákona z 24. apríla 1953 sa národná a meštianska škola spolu s gymnáziom zlúčili a vytvorili Jedenásťročnú strednú školu slovenskú v Štúrove, ktorej riaditeľkou sa stala od 1. septembra 1953 Anna Káčerova. Škola bola umiestnená až v troch budovách. Prvý až piaty ročník bol umiestnený v budove na dnešnej Komenského ulici. Šiestaci, siedmaci a ôsmaci navštevovali školu na dnešnej Sobieskeho ulici č. 20 a 9.-11. ročník bol umiestnený na dnešnej Hlavnej ulici (dnes Klub dôchodcov). Priestory boli aj tak nevyhovujúce a vyučovanie na 1. a 2. stupni sa uskutočňovalo v dvoch zmenách.

Nový školský zákon z 15. decembra 1960 znamenal opäť zmenu v organizácii škôl. Z bývalej Jedenásťročnej strednej školy v Štúrove bola vytvorená Základná deväťročná škola v Štúrove a Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Štúrove. 1 .septembra 1961 sa slávnostne začal školský rok 1961 /l 962 v priestoroch novej budovy na Adyho ulici č. 6. V pavilóne A bola umiestnená SVŠ, ktorá tu pôsobila až do roku 1967. V pavilóne B sa učili žiaci základnej školy. V tomto období začali činnosť i školské družiny. Riaditeľkou školy sa stala Marta Straková. Mimoriadnou udalosťou bolo prerušenie vyučovania od 19. júna 1965 v dôsled¬ku povodne. V priestoroch školy sa ubytovali evakuovaní obyvatelia z bývalých ulíc Rybárskej, Jesenského, Partizánskej, Višinského a 1. mája. V ďalších rokoch sa postupne upravovali priestory školy a dobudoval sa školský areál. Do roku 1969 sa preinvestovalo na ihriskách 500 000,- Kčs. Od školského roku 1966/67 sa na škole opäť vyučovalo v dvoch zmenách. Udalosti roku 1968 a následná normalizácia nemali vplyv na zloženie pedagogického zboru školy. Škola si v 70. rokoch vybudovala veľmi dobré vzťahy s družobnými školami v Znojme a v Prahe - Žižkove. Žiaci si vymieňali listy, časté boli aj návštevy učiteľov a žiakov.

8. mája 1975 bolo do užívania slávnostne odovzdané detské dopravné ihrisko, ktoré znamenalo kvalitatívny posun vo výuke dopravnej výchovy na škole. V roku 1979 bola daná do prevádzky nová školská jedáleň pri ZŠ, čím došlo k výraznému zlepšeniu podmienok stravovania žiakov a zamestnancov ZŠ a gymnázia. Nové prevádzkové možnosti a koncepcia stravovania usmerňovaná Spoločnosťou pre racionálnu výživu Ministerstva zdravotníctva, sa stali zárukou kaloricko-biologicky vyváženej stravy zabezpečujúcej zdravý rast a vývoj detí. Najviac stravníkov mala školská jedáleň v 80. rokoch, keď počet presahoval 1100. Od 1.1.2002 je samostatný právny subjekt.