Esztergom

Kostol vo štvrti Viziváros, alebo aj miestnym názvom - dvojvežový kostol, sa nachádza na námestí Mindszentyho pod bazilikou, v tesnom susedstve primaciálneho paláca. Medzi rokmi 1820-1856 fungoval ako sídlo ostrihomskej arcidiecézy. Je to barokový kostol s talianskymi prvkami architektúry. Na oblúkovom výklenku medzi dvoma vežami  stojí socha svätého Ignáca z Loyoly. Jednoloďový kostol má  rozlohu 400m2 K južnej časti je pristavaná sakristia, nad loďou a oltárom je Česká klenba.

Malá mramorová kaplnka, pomenovaná po jeho staviteľovi, je jediná pamiatka z čias renesancie, ktorá sa zachovala počas búrlivej histórie Ostrihomu. Povedzme si niečo o jeho staviteľovi. Postavil si ju ako miesto posledného odpočinku. Tamás Bakócz patril medzi najvýznamnejších cirkevných hodnostárov. Ako syn kolára (výrobca kolies vozov), sa vypracoval na kardinála, menovaného Konstantinopolského patriarchu,  bol jediný v histórii Uhorska, ktorý patril v roku 1513 medzi kandidátov pri voľbe nového pápeža.

Kaplnka sedembolestnej panny Márie je je schovaná za Ostrihomskou bazilikou v historickej štvrti svätého Tomáša. Pred rokom 1895 do tejto časti mesta patrili aj časti: Hévíz, Örmény, Libád, Szentanna a  Aranyhegy.  Pri úpätí vrchu bolo jazero napájané termálnymi prameňmi, kde Anna z Antiochie či Agnes de Châtillon (1154 – c. 1184) založila prvé verejné kúpele v krajine. Kúpele daroval Belo IV. v roku 1238 johanitskému rádu, ktorý pri kúpeľoch vybudovali kostol a ošetrovňu. Dnes na mieste stojí schátralá budova. Fürdő Szálló.

Pramene sú dodnes aktívne a po odstavení ťažby uhlia v širokom okolí mesta Dorog sa hladiny vôd zvýšili. Voda je odvádzaná tulelovým systémom z kopca pod hlavnou cestou. Prístup do tunelov sa koná raz do roka. Najčastejšie počas sviatku Dňa Zeme(22. apríla).

Dnešná schátralá budova Fürdő Szálló stojí južne od vrchu svätého Tomáša. Bola postavená na 1600 pilieroch zo smreka červeného v roku 1842. Architektom bol Ignác Gramling. Hotel hostil v minulosti významné osobnosti ako Ferenc Liszt (1875), István Széchenyi a Lajos Kossuth 18. októbra 1848. Slávna herečka Lujza Blaha tu vystupovala prvý krát ako 6 ročná.

Pred 134 rokmi, 23. januára 1883 vysvätili primaciálny palác. Nachádza sa vedľa kostola svätého Ignáca, na Mindszentiho námestí. Palác dal postaviť biskup Ján Simor. Stojí na mieste jezuitského kláštora, neskôr benediktínskeho gymnázia, podľa architektonických plánov Jozefa Lipperta. Bol postavený v rokoch 1881-1883, v tomto období sa rozhodli, že sídlo cirkvi nebude pri bazilike ale v mestskej časti Viziváros. Hradný kopec nebol podľa statikov vhodný na takúto veľkolepú stavbu.

Ostrihom je známym kúpeľným mestom s dlhoročnou tra­díciou, o čom svedčia mnohé historické pamiatky. Predpokladá sa, že teplé vývery podzemnej vody boli zná­me už v praveku. Ďalšou historickou pamiatkou pochádza­júcou z rímskych čias je kamenný nápis, podľa ktorého tu bol okolo III. storočia postavený kostol na počesť starorím­skeho boha liečenia Aesculapiusa a Hygieiana. O existencii výdatných výverov svedčia i názvy stre­dovekých miest Vodné mesto a „Hévíz“ alebo Toplicsa „Tapolca“. Najvýdatnejšími prameňmi vyvierajúcimi pod horou Svä­tého Tomáša (Szent Tamás-hegy) je skupina prameňov zná­ma pod názvom Mala (alebo Jaskynná ramenná skupina). Počet takýchto prameňov na území mesta je 14.

Pramene tu do polovice XIX. storočia dotovali teplé jazero. O teplých prameňoch a nimi napĺňanom jazere sa zachovali písomnosti už od XII. storočia. Okolo jazera sa vytvorila časť stredovekého mesta Hévíz („Teplá voda”). Pri jaze­re Hévíz založila manželka kráľa Bélu III., kráľovná Anna najstarší, aj písomne spomínaný, verejný kúpeľ Uhorska. Turci – využijúc výhodné prirodzené podmienky Ostriho­mu – počas svojej 130 ročnej nadvlády založili niekoľko termálnych kúpeľov a vytekajúca voda na viacerých mies­tach poháňala vodné mlyny. Najvýznamnejšie turecké kúpele Vodného mesta pozos­távajúce z dvoch veľkých a viacerých menších bazénov boli postavené v rokoch 1559 – 1563 vďaka Budínske­mu pašovi Güzeldzse Rüsztem. Ďalší výdatný teplý výver Vodného mesta so súčasným názvom Prímáš-studňa v XIV–XV. storočí slúžil na otá­čanie vodného mlynu a neskoršie v XV–XVII. storo­čí bol využívaný na pohon vodnej pumpy, ktorá takmer cez dve storočia zabezpečovala pitnú vodu pre celý hrad.

Prvé čo mám upúta pozornosť je oltárny obraz. Je to najväčší obraz na svete namaľovaný na jedno plátno v roku 1856, jeho rozmery sú 13,5 x 6,6 metra. Za úkol vytvoriť toto dielo dostal taliansky maliar Michelangelo Grigoletti, mal namaľovať obraz Tiziano Fraribana, nanebovzatie Márie. Hlavný oltár pod obrazom zobrazuje zľava-doprava sv. Martina, sv. Gerharda s malým sv. Imrichom, sv. Vojtecha a blahoslaveného Móra, biskupa mesta Pécs. Je tu zvýraznená spojitosť cirkvi a Panónie. V strede dole je biblický výjav poslednej večere, na bočných kandelábroch vidíme obetovanie Izáka a Mojžiša s medeným hadom. Oltár je dielom Pietro Bonaniho a viedenskej dielne Danninger.

Fresky na strope nad oltárom zobrazujú svätú trojicu. Na štyroch pilieroch kupoly sú zakladatelia západnej cirkvi, sv. Augustín, Ambrósius, Hieronym a Gregor. Fresky a výzdobu nad oltárom maľoval Ludwig Moralt. Dnešnú výzdobu kupoly vytvoril Antonio Detoma, podľa projektov Lipperta (1885-86), pred tým zdobila kupolu maľba hviezdnej oblohy, dnes nájdeme podobnú mozaiku na podlahe. Na dolnom okraji kupoly je nápis ASSUMPTA EST MARIA IN COELUM GAUDENT ANGELI - Mária bola vzatá na nebesá radujú sa anjeli. Veľkosť jedného písmena je 198 cm. Moraltovým dielom sú aj obrazy nad bočnými oltármi. Zobrazil výjavy zo životných udalostí svätých, ktorý sú zvečnený na oltároch. 

Na ľavej strane, južnej lodi, je výjav prvotného hriechu a spasenia. Kým iný umelci zobrazujú pod krížom lebku a kosti, Grigoletti zobrazil v ľavom rohu Adama, uvedomujúc si svoj skutok a Evu modliacu sa k Ježišovi. Na oltári pod obrazom držia dvaja anjeli svietnik, tu sa zapaľujú sviečky v čase svätého príjmania. Na pravého anjela v čase vojny spadol pracovník počas montáže okna a umrel. Oltár Ježišovho srdca ako symbol, nikdy nevyhasínajúcej, vše objímajúcej lásky, večné svetlo božie a božský chlieb.

Oltár sv. Jozefa v pravo, je prácou Johanna Meixnera 1856. Svätý Jozef bol vyhlásený Piom IX. v 1870 za patróna katolíckej cirkvi. Tak ako ochraňoval nazaretskú rodinu Ježiša tak teraz s božou pomocou chráni cirkev. nad ním obraz narodenie Krista. Autorom obrazu je Ludwig Moralt (1855).