Esztergom

Jediná zachovaná cirkevná pamiatka po víťaztve svätej ligy v roku 1683 bola kaplnka Bakócz, turci ju používali ako mešitu - mešita Kizil Elma. Tu zaznelo slávnostné Te Deum po víťaznej bitke kresťanov. (Te Deum Laudamus – Teba Bože chválime) Tamás Bakócz kaplnku postavil ako svoje miesto posledného odpočinku. Oltár bol vyrobený z Kararského mramoru v roku 1519, Andrea Ferruccim (1465-1526) talianskym sochárom. Kaplnka bola zasvätená zvestovaniu Panny Márie (25.3). V deň zvestovania východ slnka osvetľoval priamo oltár panny Márie. Okrem sochy Márie, ktorá je v islame uctievaná ako matka, proroka Ježiša, ostatné hlavy sôch Turci zničili, islam zakazuje zobrazovať tváre. Okupačné vojská si z kaplnky urobili mešitu. Na sviatok zvestovania bola ale otvorená aj pre kresťanov. Ďaka tomu sa miesto stalo pútnickým miestom. V prvej polovici 18. stor. bol umiestnený podobný oltárny obraz ako je v Máriapócs. Na tomto mieste boli prosby orodujúcich viac krát vyslyšané a stalo sa pútnickým centrom.

Neďaleko za pamiatkou Sobieskeho, pri ochrannej hrádzi primaciálneho paláca, na pravo od detského ihriska, sú pri zemi osadené značne zvetrané tri kamenné hlavy sôch. Okolo nich sa za storočie ich existencie vytvorila ozajstná legenda. Pozrime sa najprv na legendu, potom na fakty. Legenda hovorí o tisíc ročných sochách, z mesta Vetus Buda (dnešný budín), ktoré boli vraj podľa zlých prepočtov, ale aj fantázie autorov, niekde pri dnešnom Pilismarót. Faktom je len toľko, že kroniky spomínajú prekročenie Dunaja Maďarmi, pri meste Szob, ktoré je oproti obci Pilismarót a Maďari po prekročení obdivujú veľkolepé stavby (pravdepodobne rímske strážne veže a tábory) ich predchodcu Atilu. Sochy majú zobrazovať Gejzu, jeho syna Vajka a sv. Vojtecha pražského. Hlavy majú presné geometrické smerovanie, dokonca boli úmyselne osadené na križovatke energetických centier zeme, takzvaných dračích žilách a jedna sem prúdi až z magického vrcholu Dobogókő. 

Pri vizitácii v roku 1496 pred vpádom Turkov evidovali v Parkane 46 domov Po bitke pri Moháči Turci plienili a rabovali na celom území južného Uhorska. Po dobití miest a hradných návrší si tu ponechávali strategické strážne jednotky. Väčšina vojska sa v zimnom období sťahovala domov. Takto dobili v roku 1541 Budín po ktorom v roku 1543 nasledoval Ostrihom. Podľa legendy tento pamätný deň stráži osmanská tabuľa zamurovaná v hradbách, nad hradným vchodom od Dunaja zo západnej strany. Seriózne vedecké výskumy ale hovoria niečo celkom iné.

Rabujúce turecké vojská sa prvý krát objavili už v roku 1526 pod ostrihomským hradom. Pri tejto príležitosti sa ešte podarilo hrad ubrániť. Ďalší útok nasledoval až o 17 rokov neskôr. V daňovom súpise z roku 1531 sa už hovorí o Parkane ako o poškodenej osade. Súpis sa spolu o dvadsiatich domoch a domoch pltníkov a 86 poddanských podielnikov. Doplňujúci súpis z roku 1532 hovorí, že parkanské majetky sú aj naďalej v držbe arcibiskupa.

Ostrihom začali obiehať v 22 júla roku 1543. Pod hradom sa utáborili turecký vojaci. Hrad bránila asi 2000 členná pešia posádka, medzi nimi boli Nemci, Taliani a Španieli. 24. júla obkľúčili hrad a 26. dorazila 45 000 posila. Všetky cesty nevedeli uzavrieť a preto ešte hrad stihli zásobiť potravinami a priviesť 200 volov. Ostreľovanie hradu začalo 31. júla z vrchu Svätého Tomáša, ktorý bol o dosť vyšší ako hradný vrch. Turci chceli využiť túto taktickú výhodu, obrátila sa však proti nim. Vďaka nedostatku miesta a strmému svahu, sa im pri ostreľovaní prevrátili a skotúľali delá. Zo svojich dolných pozícií začali ostreľovať takzvanú Budínsku bránu. Táto sa zanedlho zrútila a zabila niekoľko stoviek vojakov z vlastných radov. Hrad ostreľovali nepretržite až do 5 augusta. Podľa tvrdení dochovaných kroník vystrieľali na hrad vyše 10 000 delových gulí. Cez popraskané hradby začala útočiť pechota. obrancovia ale využili svoje dlhé kopije nepriateľov úspešne odrážali. Hradby síce popraskali ale úzke praskliny nedovoľovali útok v širokom šíku, preto Turci nemohli využiť svoju oveľa početnejšiu prevahu. Podarilo sa im preniknúť ale do dolnej časti Viziváros. Počas obliehania ušlo viacero obrancov, medzi nimi bol aj taliansky delostrelec. Na jeho radu začali ostreľovať z Primasovho ostrova vežu s vodným mechanizmom, ktorú strážili Španielsky žoldnieri.

Historický prehľad: Osmanská ríša, v roku 1541 dobila mesto Budín. Obiehať Ostrihom začali v roku 1543. 8. augusta. samotný sultán Sulejman po dvojtýždňových bojoch osadil Mlynskú baštu, kde bol stroj na zásobovanie hradu vodou, týmto padlo mesto aj hrad. Mesto bolo zadelené do správy Budínského pašaliku a v roku 1547 sa stáva samostatným sandžákom (turecký okrsok). Bola k nemu pridelená ešte aj župa Hont a Bars. Nasledovalo 130 rokov nepretržitej okupácie. Turci boli v Ostrihome do roku 1595. V tomto roku do 1605 dočasne prevzali vládu kresťanské vojská. V tomto období nie je známe, že nami opisovaná mešita už stála. Od roku 1605 do roku 1683 Turci znovu obsadili mesto a hrad. V tomto období bola postavená mešita – (Džámi).

Ostrihom ako kráľovské sídlo ukazuje turistom mnohé historické pamiatky. Niektoré sú priamo pred našimi očami a okolo niektorých prejdeme bez povšimnutia. Podobne je to aj s cirkevnými pamätihodnosťami a pamätnými budovami. Pozrime si teraz jednu pamiatku, ktorá je trochu od cesty. Vďaka miestu, kde je postavená, si môžete užívať ticho prírody spojené so štúdiom 100 ročných odkazov návštevníkov tohto miesta. Dokonca môžete nahliadnuť do histórie grafity a vývoja písma spred 100 rokov. Esztergom, mint a magyar királyok székhelye számos kulturális elméket tár szemunk elé. Valamelyeket közvetlenül, és vannak amelyek rejtve vannak a turisták kiváncsiskodó szemei elől. Látogassunk most egyet meg, amely nem olyan régi, és a korábban születettek előtt is imeretlen. A hely, amelyen áll már majdnem a Pilis erdeiben van. Jól rejtőzve a nagy nyilvánosság elől. Ennek köszönhetően az évszázadok alatt ide látogatók üzenőfalnak kezdték használni, szinte egy 100 éves történelmi grafiti ez a hely.