Dvojvežový kostol svätého Ignáca z Loyoly

Kostol vo štvrti Viziváros, alebo aj miestnym názvom - dvojvežový kostol, sa nachádza na námestí Mindszentyho pod bazilikou, v tesnom susedstve primaciálneho paláca. Medzi rokmi 1820-1856 fungoval ako sídlo ostrihomskej arcidiecézy. Je to barokový kostol s talianskymi prvkami architektúry. Na oblúkovom výklenku medzi dvoma vežami  stojí socha svätého Ignáca z Loyoly. Jednoloďový kostol má  rozlohu 400m2 K južnej časti je pristavaná sakristia, nad loďou a oltárom je Česká klenba.

Dnešnú štvrť Viziváros povolil založiť Belo IV. arcibiskupovi Robertovi, pre svoje služobníctvo. Neďaleko kostola stoja ešte zachované hradby z tohto obdobia, ktoré ale dal prebudovať neskôr v roku 1342-44 arcibiskup Csanád Telegdi. Pôvodný kostol mohol byť totožný zo starším kostolom Sv. Ladislava, ktorého masívne základy objavili nedávno pod budovou farnosti, vedľa kostola.  Počas tureckej okupácie tu stála mešita Mehme. Rytina z roku 1594 ukazuje mešitu bez veže, na ktorej počas pár desaťročí pribudla aj veža. Po oslobodení v roku 1683 slúžila znova ako kostol. Prvú pastoračnú činnosť tu začali vykonávať kanonici z Trnavy, jezuiti a františkáni slúžili aj na hrade, v meste a aj v dnešnom Štúrove.  Prvý Jezuiti sa tu na trvalo usadili v roku 1686, výstavbu dnešného kostola začali práve oni v roku 1728-1738 pri "vodnej bráne", podľa plánov Petrusa Rossa. Oltár vyrobil majster Bernhart Baumgartner v rokoch 1735-37. Oltárny obraz namaľoval Martino Altomonte v roku 1737. Výzdoby okolo oltáru malovali neznámi autori.

V rokoch 1768-1770 nariadením panovníčky Márie Terézie postavili menší kostolík na hradnom vrchu. Sochy svätého Štefana a sv. Ladislava, ktoré stoja dnes na námestí pred Bazilikou, sú jediné pamiatky, ktoré sa zachovali z tohto kostolíka. Kostol bol zbúraný v roku 1821.

Kostol bol zasvätený svätému Ignácovi z Loyoly. Neskôr s podporou Juraja Széchenyiho dobudovali gymnázium a rádový dom. Kostol pôvodne nemal veže, bolo zakázané stavať veže, ktoré by bránili výhľadu z hradnej pevnosti. Kostol vysvätil Michal Althann, biskup z Vácu.

Rád jezuitov rozpustil Klement XIV v roku 1773, kostol pripadne pavlínskemu rádu, neskôr prejde pod správu benediktínov. Mária Terézia daruje v roku 1788 kostol arcibiskupovi Jozefovi Batthyánymu, v tomto čase sa vybudujú aj dve veže a spojovací oblúk nad strechou, so sochou sv. Ignáca. Čelnú stenu medzi vežami rekonštruujú v roku 1840, vysoké špicaté strechy veží postavia až v roku 1870. Dnes už neexistujúci kostol Svätého Štefana postavený Máriou Teréziou na hradnom návrší v roku 1761, prebudujú na farský úrad. Po roku 1788 sa presťahuje dole aj farský úrad do jezuitského kostola, do štvrti Viziváros.

Rád Pavlínov povoľuje pápež v roku 1308 je to jediný rád založený na území Uhorska. Rád pavlínov nie je totožný s rádom pavlánov, ktorý založil Sv. František z Pauly okolo 1400.

Alexander Rudnay vymenuje kostol za dočasné sídlo arcibiskupstva 1. júna 1820 kým nevybudujú baziliku, do roku 1856. Po presťahovaní nasleduje renovácia kostola - vymaľujú ho a opravia hlavný oltár, zreštaurujú oltárny obraz. V tomto období pristavajú kapitulskú sakristiu k južnej strane. Tu na tejto strane stálo pôvodne súsošie Márie z roku 1740, postavené na pamiatku veľkej morovej epidémie v roku 1739, dnes ho vidíme pred kostolom.

Moru  v rokoch 1738 podľahlo v župe Ostrihom 2248 občanov. Iný zroj uvázda viac obetí: O. L. Htt lt. Acta Pestilentia 2524. cs. Samotné mesto malo 426 mŕtvych a v Parkane to bolo 92 obetí. Epidémia v meste sa prejavila prvý krát 6. júna 1739, posledný prípad bol zaznamenaný v neďalekej obci Lábatlan 14. decembra 1739.

Počas Druhej sv. vojny dopadlo viacero bômb na kostol a strop sa preboril, interiér sa úplne zničil a organ tiež, zachované ostali len dve pôvodné sochy.  Celý interiér bol obnovený v rokoch 1957-58 pomocou kresťanskej medzinárodnej charity. Oltár vynovili zo zbierok veriacich a vysvätený bol 30 novembra  1958. Krytina strechy bola vymenená v roku 1980 a znova vymaľovaný kostol. Komplexná obnova fasády a veží kostola bola ukončená v roku 2013.

V roku 1990 bolo námestie pred kostolom pomenované po kardinálovi prímasovi Jozefovi Mindszentym, bojovníkovi za slobodu náboženského prejavu. 26 decembra 1948 bol presne na tomto mieste zatknutý a odvlečený komunistickou diktatúrou.

Vedľa kostola na stene budovy je pamätná tabuľa zatknutia povojnového arcibiskupa Jozefa Mindszentyho. Jeho ťažký pohnutý osud si môžete prečítať tu..
360st. panoramatická fotografia kostola..