Štúrovo

Míľniky 40-ročnej histórie n.p. JCP Štúrovo

máj
12

1960  dňa 14. mája 1960 minister chemického priemyslu Ing. Jozef Púčik vydal Zriaďovaciu listinu národného podniku Juhoslovenské celulózky a papierne s účinnosťou od 1. júna 1960, ktorá stanovovala aj základný výrobný program: výroba polocelulózy obalových papierov, vlnitej lepenky, obalov z vlnitej lepenky a výroba strešnej lepenky. Nadväzne 17. mája bol JUDr. Milan Michalík poverený dočasným vedením podniku a zabezpečením zápisu do podnikového registra. Podnikový register pri Ľudovom súde v Bratislave - mesto zapísal na základe rozhodnutia z 26.5.1960 n. p. JCP Štúrovo do svojej evidencie k 1.6.1960.

Posted By Willant čítať viac

2000 rokov parkanských dejín chronologický prehľad udalostí

máj
06

  172 - písomná spomienka sútoku Hrona v spise Marca Aurelia
1012 - povodeň "Mnoho ľudí pomrelo, dobytok a domy odniesla voda."
1075 - Gejza I. daruje 10 domov pltníkov opátstvu v Hronskom Beňadiku. Prvá novodobá spomienka mesta s menom Kakath.

1157 - záznam o Kakathskom výbere soľnej a prístavnej dane
1189 - Fridrich Barbarossa sa utáboril v Kakathe pri prechode so svojim vojskom do Jeruzalema

Posted By Willant čítať viac

História štúrovského jarmoku

jún
05

Podľa dochovanej  tradície sa konali prvé trhy už v roku 1546, po vybudovaní tureckej pevnosti z brvien Džigerdelen, severne od dnešného kostola, po Adrianopoliskej zmluve sa snažili jednotlivé znepriatelené strany ustanoviť určité obchodné pravidlá, v prospech verejného blaha. Jedným z nich bolo aj ustanovenie trhov na tureckom pohraničí.

Na jar 20. marca v  roku 1589 Sokolovič Memi ostrihomský bej, napísal žiadosť svojmu úhlavnému nepriateľovi, kapitánovi komárňanskej pevnosti, Mikulášovi Pálffymu, s nasledovným znením:

„My si myslíme, že v prospech zeme, bude lepšie, ak tu v Kakate sa usporiada každý týždeň trh, kde sa mnohí s dôverou stretnú, prídu a slobodne odídu, z čoho majú zisk každí. Každého tovar kúpia a predajú. Vaše veličenstvo nech si zmyslí kedy bude vhodný deň v roku na tento týždenný trh. Toto nech nám vaše veličenstvo doručí a my s týmto súhlasíme na našu česť, čestne ručíme v našej viere a ľudskosti, že slobodne môže prichádzať ten v poručí, aj cudzinec a nič sa im nestane, ani cestou, ani na trhu a nech prichádza bez strachu z Levíc, Komárna, Nových Zámkov, Trnavy, Bratislavy, Viedne alebo Prahy. Nech slobodne kupujú predávajú a vodia dobytok mnohí.“ V určené dni sa začali konať pravidelné trhy, z ktorých mali všetci značné zisky. Podobné trhy boli zriadené vo viacerých mestách Uhorska, Turecka a Sedmohradska. 

Posted By Willant čítať viac

História termálneho kúpaliska VADAŠ

mar
20

Dnešný areál ( približne 35 ha), slúžil od nepamäti ako útočisko divej zveri, čo našlo odraz i v jeho pradávnom maďarskom názve Vadas(š). Do postavenia protipovodňových hrádzí (1965), každoročné jarné a jesenné zvýšenie hladiny Dunaja a následne Hrona, pôsobilo priaznivo na dĺžku pastevnej sezóny, kvalitu pastvy a vôbec všeobecného využitia. Ešte pred polstoročím ovládali Vadaš nespočetné kŕdle husí, čriedy kučeravých, blativý kúpeľ zbožňujúcich mangalíc. Aj hovädzí dobytok, kone a somáre si prišli na svoje. Vtedajší Vadaš však bol aj priestorom, akoby priamo stvoreným pre mládež našej obce, veľkoobce a napokon i mesta. V zime, prilákaval súvislý ľad stovky únavu nepoznajúcich korčuliarov. Leto bolo vyhradené všakovakým hrám, najmä však futbalu, v ktorom sa až po vojnové roky kopávalo do handrovej mičudy. Tým najmenším slúžil Vadaš na púšťanie drakov, schovávačku, či na stráženie kŕdľov husí, ktorým sa podvečerom neráčilo s obťažkaným krkom vrátiť domov na svoj pustý dvor. Avšak nie každý rok bol tak priaznivý pre túto  užívateľskú „ klientelu“ Vadašu. Najhoršie za posledných aspoň 5 storočí to bolo r. 1838, keď 13. marca hladina Dunaja dosiahla 730 cm, čo spolu s vysokánskym ľadochodom spôsobilo súvislú, nevídane hlbokú záplavu vodou zo zahataného Hrona. V najnižšej časti Hlavnej ulice dosiahla hĺbka záplavovej vody 177 cm, ako je označené tabuľkou na fasáde domu č. 57. Na Hlavnej ulici. Hĺbka vody v miestach Vadašu dosahovala minimálne 350 cm.

Niekdajší Vadaš až do samého počiatku minulého  storočia zasahoval až do samotnej časti dnešnej Hlavnej ulice, ktorej severná strana až po niekdajšiu Kalváriu bola ešte prázdna, bez domov. Vadaš zasahoval k tesnej blízkosti obecnej cesty, po ktorej viedla trasa stredovekej obchodnej cesty Via Bohemia.

(A cikk alján csatolt cikkek magyarul vannak az eredeti forrásbol.)

Posted By Willant čítať viac

Mit írtak városunkról 63 évvel ezelott 1951-ben

dec
20

Párkány a szocialista fejlődés útján Új szó cikk 1951.

Szlovákia városai a felszabadulás óta változtatják arculatokat. Az elmaradottságból, a tespedésból a munka ütemét visszatükröző élő városokká válnak. Ha figyeljük a városok fejlődését a szocializmus útján, hatalmas fejlődést látunk. Dél Szlovákia városaiban azonban ez a fejlődés sokkal lassúbb ütemű, mint másutt. Ennek okát az elmúlt évek burasoa nacionalizmusa mérgező befolyásának tulajdoníthatjuk. Nézzük példáid Párkány városát, milyen fejlődést mutat az utóbbi években.

A fejlődés megindulása tulajdonképpen három évvel ezelőtt kezdődött. Az első évben csali szépészeti szempontból igyekeztek a város külsejét megjavítani. Párkány közepén egy régi, valóságos szemétdomb helyén szép, parkírozott teret találunk, amelynek virágai ötágú csillag formájában vannak ültetve. Nem messze ettől a, parktól modern fürdőház épül, amelynek építkezése rövidesen befejeződik. Kutatófúrások nyomán 106 méter mély artézi kutat fúrtak, amelynek vize 40 fok meleg és percenként 400 liter vizet ad. A fürdőben egy nagy közös medence és 10 kád áll majd a dolgozók rendelkezésére. Meg kell jegyezni, hogy ezt az építkezést az ötéves terven kívül mint rendkívüli tervet teljesítik, ami azt jelenti, hogy az anyagot és a munkát a város lakossága adja. További fontos építkezése a városnak egy hatalmas méretű tejfeldolgozó üzem, a legkorszerűbb technikai felszereléssel. Ilyen berendezésű tejfeldolgozó üzem 8 készül egész Szlovákiában.

Posted By Willant čítať viac

Veterné pomery Štúrova 1949-1963

sep
28

Veterné pomery sú dôležitou klimatickou charakteristikou, pretože v značnej miere ovplyvňujú priebeh meteorologických prvkov ako napr. teplotu vzduchu, výpar, snehovú pokrývku, výskyt hmiel a iné. Vietor má dôležitý význam v mnohých odvetviach národného hospodárstva, kde na základe rozloženia smerov vetra určuje sa správne rozmiestnenie priemyselných závodov a obytných i rekreačných objektov. Veterné pomery Západoslovenského kraja boli už spracované mapové v celoštátnej práci „Klimatický atlas Československej republiky" a štatisticky v práci „Podnebí Československé socialistické republiky - Tabuľky". Celkové zhodnotenie vetrov je v publikácii „Veterné pomery na Slovensku" Lokálne zhodnotenie bolo prevedené v publikácii „Klimatické pomery Hurbanova". V predkladanej štúdii sú zhodnotené veterné pomery kraja z pozorovania 24 staníc. U prevažnej väčšiny staníc bolo možne dodržať určené obdobie 1946-60. Použitím tohto obdobia získal sa nový pohľad o jednotlivých oblastiach v kraji. Veterné pomery sa spracovali z podkladov pozorovania vetra z troch klimatických termínov. Vietor sa sledoval na vybraných staniciach univerzálnym anemografom. Na ostatných staniciach odhadovali vietor pozorovatelia podľa účinkov vetra, preto tieto hodnoty najmä o sile vetra a častosti bezvetria sú čiastočne zaťažené pozorovateľskými chybami. Územie Západoslovenského kraja predstavuje zložitý orografický celok. Jednotlivé pohoria pôsobia rozmanitým spôsobom na rýchlosť a smer vetra v závislosti na celkovom rozdelení tlaku vzduchu za rôznych poveternostných situácií.

Posted By Willant čítať viac

Stránky

Subscribe to RSS - Štúrovo