Šopron leží bezprostredne na Maďarsko - rakúskych hraniciach, na území medzi Neziderským jazerom (Fertő-tó) a Šopronskou vrchovinou, na brehu riečky Ikvy. Z roka na rok sem čoraz viac a viac domácich i zahraničných turistov lákajú uličky tiahnúce sa po úbočiach Lővéreku - východných výbežkoch Šopronskej vrchoviny, nazývaných podľa lukostrelcov (lővérek), ktorých tu v roku 1261 usídlil kráľ Belo IV., hotely, sanatória, plaváreň, tenisové dvorce, večná zeleň ihličnatých lesov, panoráma, odkrývajúca sa z vyhliadkových veží a vyvýšenín, čistý vzduch. Avšak skutoční milovníci mesta sa sem vracajú vždy znova a znova pre starobylú atmosféru, historické ovzdušie, ktoré vyžaruje centrum Šopronu, vybudované v tvare podkovy a chránené mestskými hradbami. Ozdobné klopadlá na ťažkých dubových bránach, skrývajúce za nimi arkády a klenby, nám priblížia stredovek. A ak vojdeme ďalej, nádvorné loggie na poschodiach odhalia životné radosti renesancie. Priečelia niektorých domov spolu s ozdobnými reliéfmi erbov sa pýšia barokovou pompou. Je však zaujímavé nazrieť i za barokový zovňajšok. Veď toto mesto právom získalo Zlatú medailu za ochranu historických pamiatok, cenu Európy za dôstojné zachovávanie pamiatok navzájom sa prekrývajúcich slohov.
Symbolom Šopronu je mestská Požiarna veža (Tűztorony) stredovekého pôvodu. Jej spodná časť je gotická (z čias Árpádovcov), kamenné zábradlie renesančné, kupolu pokrýva baroková medená helmica a vrchol pochádza z minulého storočia. Spomedzi presne dvanástich kostolov mesta si zasluhuje pozornosť vari najznámejší, tzv. Kozí (Kecskés templom) - benediktínsky. Táto trojloďová stavba si aj napriek mnohým prestavbám zachovala gotické prvky z čias pôvodného zrodu v rokoch 1280-1300. Ku kostolu patrí i bývalý benediktínky kláštor, od ktorého vedie chodba ku gotickej kapitulskej sieni (Káptalanterem). Medzi jej kamennými čipkami poriadajú umelecké výstavy svojráznej atmosféry.
V Novej ulici, ktorá patrí v protiklade so svojím názvom k najstarším uliciam Šopronu, nájdeme synagógu z konca 13. storočia. Jej ojedinelé cenné prvky odkryli počas renovácie v rokoch 1970-1975. Pozoruhodnou historickou pamiatkou na Hlavnom námestí (Fő tér) je stredoveký dom Angyal-patika, na prízemí ktorého sa nachádzala lekáreň už od roku 1600. Hostinec Gambrinus, ktorý stojí vedľa, si tiež zachoval pamiatky takmer všetkých stavebných slohov: gotické konzoly a sedílie, rokokové ozdoby a renesančnú bránu.
Győr (Ráb) leží približne v polovici cesty, ktorá spája Budapešť s Viedňou. Győr má veľa pomenovaní. Okrem iných ho nazývajú i mestom vôd. A to v prvom rade vzhľadom na skutočnosť, že sa rozkladá pri sútoku riek Rába, Rábca a mošonsko-dunajského ramena, niekoľko kilometrov od Starého Dunaja. Tieto vodné toky a termálna voda, ktorá vyviera na povrch v mestskej štvrti Ostrov (Sziget), vytvorili výborné možnosti pre vodný športový život Győru. Najznámejšou časťou historického jadra je vŕšok Káptalan-domb a jeho okolie. Na vŕšku sa vypína impozantný biskupský kostol z obdobia okolo roku 1300, ktorého najväčším klenotom je v tzv. Héderváryho kaplnke monštrancia krála Sv. Ladislava, stredoveké majstrovské dielo považované za najcennejší skvost uhorského zlatníctva. V južnej časti od kostola, na Martinovicsovom námestí stojí najvýznamnejšia baroková pamiatka Győru, socha Sv. Michala, ktorá zobrazuje anjela s plamenným mečom namiereným na satana. Jednu stranu námestia Republiky (Kôztársaság tér) uzatvára klenot barokovej architektúry, karmelitánsky kostol s talianskymi vplyvmi na priečelí. V Múzeu Jánosa Xantusa postaveného v copfovom štýle, je umiestnená zbierka kamenných starožitností. V klasicistickej budove stredovekého pôvodu, známej ešte i dnes podľa mena jej posledných majiteľov, obchodníckej rodiny, ako dom Kresztovcov, sa nachádza stála výstava keramickej umelkyne Margity Kovácsovej, rodáčky z Győru.
Szombathely je sídlom župy Vaš. Prvý rozkvet tejto lokality bol už známy v rímskej ríši. Rozvoj mesta bol vystavený historickým búrkam lokality. Dnes však Szombathely opäť prežíva časy rozkvetu. A zatiaľ čo sa neustále rozrastá a krásnie, chráni dedičstvo svojich predkov, Mesto a okolie skrášľujú pamiatky objavované v útrobách zeme. Najviac sa prejavilo svoje tajomstvo minulosti na území okolo Isea (Iseum), jednej z najznámejších pamiatok mesta z rímskych čias. Odkrývanie Isea spod viacmetrovej vrstvy zeme sa začalo v roku 1955. V prírodnom múzeu (Romkert) sú odkryté štyri rekonštruované piliere podopierajúce zvyšky svätyne a nad nimi sa týčia pôvodné, prekrásne vytesané mramorové kusy a reliéfy. Pred priečelím sa rozkladá oltár o rozmeroch 5x5 m. Strešnú konštrukciu vonkajšieho nádvoria, prebudovaného v 3. storočí v obrovskú sieň, podopierali 8-metrové stĺpy, ktoré sa tiež zachovali až do dnešných čias.
Na južnej strane územia Isea vybudovali modernú obrazáreň mesta. Vyvýšený vchod tejto budovy poskytuje nielen ochranu archeologickým pamiatkam, ale zároveň i dobrý výhľad na odkryté pozostatky. Stále výstavy obrazárne približujú maďarské výtvarné umenie 20. storočia.
Naproti obrazárne, na druhej strane ulice, stojí koncertná sieň prebudovaná v roku 1975 z bývalej synagógy. Vonkajšiu architektúru synagógy okrem hlavného vchodu zachovali v pôvodnom stave. Vnútorná prestavba priestorov sa však viedla v súlade s modernými vizuálnymi a akustickými požiadavkami. Budovu koncertnej siene spája s hotelom Isis, ktorý sa nachádza naproti Isea, štvorposchodová budova Hudobnej školy Bélu Bartóka.
Medzi najcennejšie historické pamiatky Szombathelyu patria gotický františkánsky kostol zo 14. storočia a katedrála (Székesegyház) tvaru kríža, postavená v copfovom štýle v rokoch 1791-1797. Je však zaujímavé navštíviť i územie centra bývalej rímskej Savarie, prírodné múzeum, tzv. Kámonske arborétum, ležiace vedľa potoka Gyöngyös, v ktorom sa nachádza jedna z najbohatších zbierok drevín Maďarska alebo rekreačné stredisko v severozápadnej časti mesta s vodnou plochou o rozlohe 12 hektárov a so skanzenom župy Vaš (Vaši Múzeumfalu).
Kőszeg, mestečko učupené na okraji západnej hranice, ktorého hlavné námestie je priam žijúcim múzeom. Ulice zastavané v tvare píly poukazujú na obranu ako súčasť života obyvateľov, starobylé pivnice zachovávajú pamiatky kultúry pestovania viniča zapísané veľkými písmenami i do knihy histórie Maďarska. Úzkymi uličkami vnútornej časti Kőszegu sa dostaneme k hradu historického významu. Jurišičov hrad, ktorý bol obnovený, sa do dnešnej celistvosti formoval po dlhé stáročia. Jeho meno je známe a vážené vzhľadom na významnú historickú udalosť, ktorú si obyvatelia Kőszegu pripomínajú denne, keď zvony kostolov mestečka zvonia na poludnie už o jedenástej hodine. 30. augusta 1532 totiž o jedenástej hodine odtiahli z Kőszegu posledné oddiely tureckého vojska.
Veszprém, hlavné mesto Bakonyu. je dôležitým kultúrnym a hospodárskym centrom. Jeho hrad je ojedinelou stavebnou pamiatkou. Medzi hradnými múrmi si najväčšiu pozornosť zasluhuje Hradné múzeum a biskupské sídlo, palác zo 16. storočia. Keďže králi z rodu Árpádovcov mali v tomto kraji veľký vplyv ako na architektúru, tak i na celý kultúrny život, z tohto obdobia sa zachovalo množstvo pamiatok. Benediktínske kláštory a kostol vo Veszpréme a jeho okolí sa tiež skvejú svojej plnej kráse. Spomedzi múzeí si zasluhuje pozornosť Múzeum prírodných vied, ktoré bolo v Maďarsku prvým tohto druhu.
Veszprémsky kraj sa okrem bývalých kaštieľov a parkov, ktoré sú dnes arboréta, môže pýšiť ešte jednou pozoruhodnosťou. Nikde sa nenachádza toľko pozostatkov hradov ako tu. Vidieť ich takmer na každom vrchu. Dnes sú niektoré využívané ako múzeá alebo turistické ubytovne, iné zasa lákajú turistov svojou krásou. Známe sú i okolité mlyny. V súčasnosti slúžia rôznym účelom. Využívali ich ako modrotlačová dielňa (Kluge), alebo vodný mlyn prebudovaný na najmodernejšiu reštauráciu. Kto hľadá vo Veszpréme rozptýlenie, môže navštíviť miestnu zoologickú záhradu, ktorá svojím malebným umiestnením na úbočí vrchu a množstvom voľne chovaných zvierat, poskytuje mimoriadny zážitok.
Minulosť Székesfehérváru je úzko spätá s tisícročnou históriou Maďarov. Tento kraj neobišli ani Rimania, po rozpade rímskej ríše v osade nazývanej Gorsium život pokračoval ďalej. Jej odkryté pozostatky sú sprístupnené vo vzdialenosti 10 kilometrov od Székesfehérváru. Blízkosť Budapešti, Balatonu, Bakoňského lesa a Velenckého jazera majú tiež podiel na tom, že Székesfehérvár je so svojim historickým centrom svojrázneho charakteru, starobylými budovami, zbierkami celoštátneho významu a liečebnými kúpeľmi, zásobovanými miestnou termálnou vodou, veľmi vyhľadávaným mestom.
V roku 1972 oslávil tisícročie svojho založenia. Základy Székesfehérváru dal vybudovať knieža Gejza po nástupe k moci roku 972 na močaristom území, ktoré poskytovalo ochranu.
Od čias zakladateľa štátu, kráľa Štefana I. sa Székesfehérvár stal korunovačným miestom. Tu poriadali i kráľovské svadby, tu chránili symbol moci kráľovskú korunu, tu poriadali zasadania snemu. Medzitým vybudovali kráľovské paláce aj v Ostrihome (Esztergom), Budíne a Visegráde, avšak korunovačné obrady a kráľovské pohreby uhorských panovníkov sa až do stredoveku viazali ku Székesfehérváru.
V časoch tureckej nadvlády sa mesto takmer vyľudnilo. V 18. storočí sa tu usadili maďarskí, nemeckí a srbskí osídlenci. V období baroka nastala v Székesfehérvári veľká výstavba, pamiatky ktoré sa zachovali až dodnes. Po predošlej slávnej minulosti a úpadku za čias tureckej okupácie dnes mesto znova žije časy rozkvetu.
V severnej časti centra Székesfehérváru nájdeme stredoveké prírodné múzeum (Kôzepkori Romkert), v ktorom sa nachádzajú i pozostatky kráľovskej baziliky. Táto stavba vyniká aj medzi maďarskými historickými pamiatkami. Za historickým významom baziliky nezaostávajú ani jej umelecké hodnoty, bohatstvo ozdôb a zariadenia. V zbierke kamenných starožitností múzea je umiestnený i náhrobok kráľa Štefana, pretvorený z antického sarkofágu. Krása jeho ozdobného vypracovania je v maďarskej pamiatkovej tvorbe ojedinelá.
- Prihlásiť sa pre odoslanie komentárov
- prečítané 16736x
+421(0)907 119011
Posledné komentáre