most

Veľtok Dunaj bol v histórii vždy bariérou ktorú po stáročia využívali mnohé národy. Medzi prvé aj písomne zaznamenané bariéry patrili hranice Rímskeho impéria – Limes Romanus. Bola to severná hranica impéria, prírodnou bariérou bol Dunaj. Neustále výboje barbarských kmeňov donútili rímske légie občas túto vodnú bariéru prekročiť. Prvé záznamy o prekročení Dunaja popisujúce brod blízko ústia rieky Hron sa zachovali z roku 170. Prebrodili sa tu légie Marca Aurélia počas markomanských vojen. Pri pohľade na dnešnú rieku sa to zdá ako nadľudský výkon. V druhom storočí nášho letopočtu  prebiehalo ale takzvané rímske klimatické optimum. V tom čase bol Európsky kontinent oveľa suchší a teplejší. V porovnaní s dnešnými priemernými ročnými zrážkami 700mm, to bola len polovica. Rieka Dunaj mala asi len 40-60% vody oproti dnešku a rieka nebola zregulovaná. Jej tok sa rozlieval na väčšej ploche.