Podľa dochovanej tradície sa konali prvé trhy už v roku 1546, po vybudovaní tureckej pevnosti z brvien Džigerdelen, severne od dnešného kostola, po Adrianopoliskej zmluve sa snažili jednotlivé znepriatelené strany ustanoviť určité obchodné pravidlá, v prospech verejného blaha. Jedným z nich bolo aj ustanovenie trhov na tureckom pohraničí.
Na jar 20. marca v roku 1589 Sokolovič Memi ostrihomský bej, napísal žiadosť svojmu úhlavnému nepriateľovi, kapitánovi komárňanskej pevnosti, Mikulášovi Pálffymu, s nasledovným znením:
„My si myslíme, že v prospech zeme, bude lepšie, ak tu v Kakate sa usporiada každý týždeň trh, kde sa mnohí s dôverou stretnú, prídu a slobodne odídu, z čoho majú zisk každí. Každého tovar kúpia a predajú. Vaše veličenstvo nech si zmyslí kedy bude vhodný deň v roku na tento týždenný trh. Toto nech nám vaše veličenstvo doručí a my s týmto súhlasíme na našu česť, čestne ručíme v našej viere a ľudskosti, že slobodne môže prichádzať ten v poručí, aj cudzinec a nič sa im nestane, ani cestou, ani na trhu a nech prichádza bez strachu z Levíc, Komárna, Nových Zámkov, Trnavy, Bratislavy, Viedne alebo Prahy. Nech slobodne kupujú predávajú a vodia dobytok mnohí.“ V určené dni sa začali konať pravidelné trhy, z ktorých mali všetci značné zisky. Podobné trhy boli zriadené vo viacerých mestách Uhorska, Turecka a Sedmohradska.
Adrianopoliská zmluva bola uzavretá 17.2.1568 v (Edirne). Bola to dohoda Medzi Maximiliánom II. a Selimom II. Mier potvrdil rozdelenie Uhorska na tri časti. Habsburskú, Tureckú a samostatné Sedmohradsko.
Neskôr po Satmárskom mieri sa okolité obce pomaly začali preberať k životu. Začalo sa rozvíjať poľnohospodárstvo, remeselná výroba a obchod. Krajina však bola ešte stále chudobná, čo sa premietlo aj do infraštruktúry. Cesty spájajúce jednotlivé dediny boli po stáročných vojnách ešte stále zničené. Ostrihomský arcibiskup preto žiadal udeliť trhové právo Parkanu, za ktoré by mohol ako vlastník vyberať daň. Karol III. tejto požiadavke vyhovel 6. augusta 1724. Povoľuje pre „Villa Párkány“ ročne štyri trhy, na deň svätého Juraja, Bartolomeja, Šimona a Júdy a na Luciu. Prvý deň bol trh všeobecný a druhý dobytčí.
Sv. Šimona a Júdu (28.10.). Sv. Šimon, apoštol Kanaánsky, pravdepodobne z Kány Galilejskej. Existuje predpoklad, že to bola práve jeho svadba, na ktorej Ježiš premenil vodu na víno.
Sv. Júda Tadeáš, apoštol, zvyčajne sa stotožňuje s Júdom, bratom Jakuba, jedného z „Pánových bratov", a autorom Júdovho listu. Evanjelium sv. Jána sa o ňom zmieňuje pri poslednej večeri.
Trh Šimona a Júdy sa stal najvýznamnejší. Koniec októbra je doba dozrievania mnohých poľnohospodárskych plodín. Bola tu aj blízkosť Dunaja, už vtedy významnej lodnej cesty. V 18. storočí mal Parkanský trh celoeurópsky význam. Stretávali sa tu aj kupci a obchodníci z juhovýchodnej Európy, ba dokonca aj z Blízkeho východu. V polovici 19. storočia kotvili lode naložené tovarom a kapustou od dnešného mosta až po Rennerovu jamu. (dnešná zátoka pri Jesenského ulici) Okolo kostola sa zhromažďovali remeselníci, tkáči, garbiari, vareškári so svojim tovarom. Tam kde je dnešné termálne kúpalisko vadaš, sa zastavovali gazdovia dobytkom, tu sa jedlo pilo a hodovalo. Tu menili aj vlastníka sudy s vínom. Pouličný zabávači si našli miesto kde je dnes park pred mestským úradom. Trh sa začínal v sobotu alebo nedeľu a trval 8 až 10 dní. (Maď. článok ESZTERGOM ÉS VIDÉKE 1918, 27. októbra)
Po druhej svetovej vojne bola tradícia jarmoku obnovená až v roku 1956 a dnes ho poznajú nielen na celom Slovensku, ale aj v zahraničí. Jarmok sa nekonal v roku 1918 kvôli epidémii španielskej chrípky a v roku 1968 z obáv prepuknutia proti okupačných demonštrácií.
Tradičný jarmok Šimona – Júdu, postup podávania prihlášok: http://www.sturovo.sk/?id_menu...
Fotografie z roku 2014: https://www.facebook.com/willouth/media...
Fotografie z roku 2013: https://www.facebook.com/willouth/media...
- Prihlásiť sa pre odoslanie komentárov
- prečítané 2456x
Posledné komentáre