Štúrovo v čase Rímskeho impéria

apr
03

Okolo roku 1200 pred naším letopočtom obývali priestory okolo Štúrova (hlavne svahy Čerhátskych pahorkov) pastierske kmene tzv. doby strednodunajskej-mohylovej (Skýtovia). Ich lokality dokumentujú žiarové hroby z archeologických vykopávok v Bíni, Kamenine a Belej.

Priaznivé klimatické podmienky a úrodnosť pôdy neustále priťahovali nových a nových osadníkov. Okolo roku 600 pred naším letopočtom datujú sa aj prvé zmienky o osídlení dolných tokov Hrona a Ipľa keltskými kmeňmi. Podľa gréckeho dejepisca Hero-dota súčasne s Keltmi sa zdržiavali na týchto priestoroch aj menšie kmeňové zoskupenia Roxolánov a Jazygov. Rybolov a pastierstvo boli hlavné zamestnania starovekých kmeňov, ktoré hľadali obživu v týchto priestoroch. Z týchto pohnútok smerovalo aj osídlenie bližšie k toku Dunaja. Vysúšali priestory medzi zamokrenými meandrami, kde si budovali príbytky. Keltovia boli teda prví usadlíci v katastri dnešného mesta Štúrova. Udržali sa tu i napriek silnej imigrácii germánskych Kvádov a stopy po ich pobyte sa tu datujú ešte od I. storočia nášho letopočtu.

Posted By Willant čítať viac

Hrvatska radiotelevizija HRT v Štúrove

feb
18

Dňa 28.11.2008 Navštívila naše mesto HRT (Hrvatska radiotelevizija) Celá akcia bola zorganizovaná ako ich podnet, prvotný kontakt bol na web www.sturovo.com po pozitívnej odozve vďaka tlmočníkovi ktorého som zabezpečil, navštívili mesto. Mal to byť program o výhodách vzájomného spolunažívania dvoch krajín v rámci EU.

Posted By Willant čítať viac

Kamenínske slanisko

okt
19

Názov :    Kamenínske slaniská
Kód územia :    SKUEV0066
Kraj :    NITRIANSKÝ KRAJ
Rozloha :    144,74 ha
Správca územia :    CHKO Dunajské luhy
Katastrálne územia :    Kamenín
Kamenný Most

 

Chránené územie od roku 1953 sa nachádza v katastri obce Kamenín. Na tomto území sa nachádza jeden zo zvyškov soľných pôd typu slancov so zachovalou pôvodnou slanomilnou vegetáciou. Charakteristické sú tzv. slaniskové okná, t.j. miesta s vyššou koncentráciou solí.

K najvýznamnejším druhom rastlín tu patria limonka Gmelinova a kosatec pochybný. Z ďalších rastlín je potrebné spomenúť gáfrovku ročnú, žeruchu prerastenolistú, astru solomilnú, skoroceľ prímorský a astru bodkovanú. V tejto oblasti je zakázaný akýkoľvek ľudský zásah.

 

Posted By Willant čítať viac

Nálezy schránok fosílnych ulitníkov oligocénneho veku zo Štúrova

sep
15

Autor: Radoslav Biskupič
Zdroj článku: http://geosvet.paleoklub.sk/

Výskyty fosílií mäkkýšov z vrstiev oligocénu pochádzajú zo slovenskej časti Západných Karpát iba z niektorých lokalít. Na južnom Slovensku v okolí Štúrova je zachytený pestrý faciálny vývoj z obdobia oligocénu až po spodný miocén. Na základe stratigrafického členenia Centrálnej Paratetýdy možno časť týchto vrstiev zaradiť do egeru (27,20 – 21,30 mil. r.). Okraj Maďarskej (Budínskej) paleogénnej panvy, ktorý zasahuje na územie južného Slovenska v okolí Štúrova, je tvorený prevažne ílovitými a piesčito-ílovitými usadeninami obsahujúcich v niektorých polohách tenké uhoľné sloje. Tieto oligocénne sedimenty miestami prechádzajú až do tmavých sivých až čiernych uhoľných slieňov. Egerskému veku zodpovedajú piesčité fácie kováčovských vrstiev s bohatou faunou morských mäkkýšov objavených pri Kováčove.

Početné nálezy dobre zachovaných schránok ulitníkov pochádzajú najmä z tmavosivých ílovitých sedimentov. V spoločenstve gastropódov výrazne dominujú zástupcovia čeľade Potamididae, ktorú zastupujú druhy Tympanotonos margaritaceus (BROCCHI) a Granulolabium plicatum (BRUGUIÉRE). U ďalších taxónov ulitníkov boli zistené iba ojedinelé výskyty. Zriedkavé nálezy patria druhom Ampullinopsis crassatina (LAMARCK), Melanopsis impressa KRAUS, Babylonia brugadina (GRATELOUP) a ďalším. Schránky taxónu Tympanotonos margaritaceus (BROCCHI) sú charakteristického vežovitého tvaru, ich povrch je zdobený granulovanými špirálovými rebrami. Na najvrchnejšom špirálovom rebre sú u niektorých jedincov na posledných dvoch až troch závitoch vyvinuté masívne hrbolčeky, až krátke ostne. Ulity druhu Granulolabium plicatum (BRUGUIÉRE) sú v porovnaní s predchádzajúcim taxónom nižšie a štíhlejšie. Skulptúru tvoria špirálové a priečne rebierka, kde v miestach ich pretínania sú vyvinuté hrbolčeky.

Posted By Willant čítať viac

Významné Paleontologické lokality Slovenska Nová Vieska

sep
04

Obec Nová Vieska leží juhozápadnej časti Hronskej pahorkatiny, približne v polovici cesty medzi Novými Zámkami a Štúrovom.

Lokalitu s nálezmi fosílnej fauny veľkých stavovcov tvorí pieskovňa s rozmermi približne 170 x 100 m, ktorá leží cca. 800 m juhozápadne od železničnej stanice v obci a 400 m juhovýchodne od miestneho družstva. Nakoľko väčšina plochy pieskovne je zarastená a jej steny sú zasutené, prieskum bolo možné vykonávať len v jej sz. časti s rozmermi približne 50 x 50 m, kde stále dochádza k sporadickej ťažbe sedimentov miestnym obyvateľstvom. Svojím vekom je táto lokalita spolu so susednou lokalitou Strekov konvenčne označovaná ako „báza kvartéru“ na Slovensku. Obe spomínané obce ležia v údolí, ktorým v súčasnosti preteká potok Paríž, pričom vzdušná vzdialenosť týchto lokalít je cca 2,7 km a stratigrafický sled sedimentov v nich je považovaný za totožný. Sedimenty na lokalite Nová Vieska, vekovo zaraďované do vrchného pliocénu až najstaršieho kvartéru, sú hrubé do 4 m a ostro nasadajú na jemno až strednozrnné laminované fluviálne piesky pontu. Vo vrchnej časti sú prekryté pôdnym horizontom do 1 m hrubým. Študovaný horizont je tvorený predovšetkým hrubozrnnými pieskami (často obliakovitými), s častými vrstvami a šošovkami zle vytriedeného štrku. Obliaky sú zle opracované, oválne až subangulárne, veľké 0,4 – 3 cm, zriedkavo až 20 cm. Tvorené sú prevažne kremeňom, menej kremencami, červenými rohovcami a slabo metamorfovanými bridlicami. Pomerné časté sú aj intraklasty ílov, pieskov a prachov, ktoré dosahujú niekoľko cm a sú koncentrované na báze niektorých vrstiev. Študované sedimentárne fácie predstavujú výplne fluviálnych korýt.

Posted By Willant čítať viac
Posted By Willant čítať viac

Stránky

Subscribe to Turisticko-informačná stránka Štúrova RSS