Turisticko-informačná stránka Štúrova

Veterné pomery sú dôležitou klimatickou charakteristikou, pretože v značnej miere ovplyvňujú priebeh meteorologických prvkov ako napr. teplotu vzduchu, výpar, snehovú pokrývku, výskyt hmiel a iné. Vietor má dôležitý význam v mnohých odvetviach národného hospodárstva, kde na základe rozloženia smerov vetra určuje sa správne rozmiestnenie priemyselných závodov a obytných i rekreačných objektov. Veterné pomery Západoslovenského kraja boli už spracované mapové v celoštátnej práci „Klimatický atlas Československej republiky" a štatisticky v práci „Podnebí Československé socialistické republiky - Tabuľky". Celkové zhodnotenie vetrov je v publikácii „Veterné pomery na Slovensku" Lokálne zhodnotenie bolo prevedené v publikácii „Klimatické pomery Hurbanova". V predkladanej štúdii sú zhodnotené veterné pomery kraja z pozorovania 24 staníc. U prevažnej väčšiny staníc bolo možne dodržať určené obdobie 1946-60. Použitím tohto obdobia získal sa nový pohľad o jednotlivých oblastiach v kraji. Veterné pomery sa spracovali z podkladov pozorovania vetra z troch klimatických termínov. Vietor sa sledoval na vybraných staniciach univerzálnym anemografom. Na ostatných staniciach odhadovali vietor pozorovatelia podľa účinkov vetra, preto tieto hodnoty najmä o sile vetra a častosti bezvetria sú čiastočne zaťažené pozorovateľskými chybami. Územie Západoslovenského kraja predstavuje zložitý orografický celok. Jednotlivé pohoria pôsobia rozmanitým spôsobom na rýchlosť a smer vetra v závislosti na celkovom rozdelení tlaku vzduchu za rôznych poveternostných situácií.

Autor: PhDr. Pavol Steiner, PhD. Vydané 13. 05. 2007
Zdroj: http://www.druhasvetova.sk/...

...19. februára ešte pred svitaním o 05.30 sa obrnené kolóny 1. tankového zboru SS pohli na Štúrovo. Panthery a tanky PzKpfw IV divízie Hitlerjugend spolu s motorizovanou pechotou napredovali po oboch stranách hlavnej cesty z Gbeliec, odstraňujúc mínové polia. Leibstandarte postupovala po výšinách severne od hradskej. Pred obcou Nána sa divízia rozdelila. 3. mechanizovaný prápor tankových granátnikov SS odbočil na sever, aby dobytím Kamenného mosta odrezal obrancov Štúrova od prísunu posíl spoza Hrona, kým tanková skupina skúseného Obersturmbannführera Peipera pokračovala v útoku na mesto, odolávajúc zásahom letectva Červenej armády. Krasnoarmejci vysunuli zvyšky svojich obrnených bojových prostriedkov (tanky T34) do oblasti železničnej stanice, ktorá sa nachádza približne dva kilometre západne od Štúrova. Tu na ne narazila predsunutá čata troch Pantherov. Sovietski tankisti zneškodnili dva z nich, kým tretí udržal pozíciu do príchodu hlavných síl divízie, ktoré donútili tridsaťštvorky k ústupu. Medzitým sa tanky divízie Hitlerjugend dostali pred obcou Mužľa do pasce, nastraženej protitankovými kanónmi. Po tuhom boji boli obranné pozície prelomené a Nemci sa pohli na východ, aby sa spojili so silami Leibstandarte. Cestou sa k nim pripojila bojová skupina Hupe, ktorá sedemnásteho večer prekročila Dunaj a zaujala vyčkávacie postavenie v osade Obid. Popoludní bol otvorený útok na Štúrovo, pričom zároveň sa do mesta prebojovali aj oddiely 711. pešej divízie z Ostrihomu. Navečer už Nemci ovládali celú oblasť až po sútok Hrona a Dunaja.
Súčasne s dobytím Štúrova sa 46. pešia divízia pokúsila preniknúť k Hronu útokom zo západu na Kamenín a Kamenný Most. Oddiely, postupujúce na prvú uvedenú obec však boli odrazené protiútokom sovietskej pechoty. Druhá časť divízie bola o niečo úspešnejšia. Prvý pokus o dobytie Kamenného Mosta neuspel. Sovietske letectvo a delostrelectvo, páliace spoza Hrona spôsobili nemeckým jednotkám značné straty. Až po zopakovaní akcie, podporenej od Štúrova postupujúcou Peiperovou bojovou skupinou, večer 21. februára obec obsadili a spojili sa tam s divíziou Leibstandarte Adolf Hitler.

Muzslán volt Párkány járás központja, vagyis a szolgabírói hivatal és a járásbíróság egészen 1909-ig. Egy ideig adóhivatal is működött a faluban, mígnem 1876-ban megszüntették, s feladatait az esztergomi vette át. 1851-ben a következő helységek tartoztak a Párkányi járásbírósághoz - székhelye Muzsla:

Párkány, Barth, Bátorkeszi, Béla, Bucs, Ebed, Farnád, Gyiva, Karva, Kéménd, Kéty, Kis Bény, Kis Újfalu, Köbölkút, Kőhld-Gyarmat, Kural, Libád, Madár, Magyar Szölgyén, Mocs, Muzsla, Nagy Bény, Nagy Ölved, Nana, Német Szölgyén, Radvány, Sárkány, Zsitvatő. Már 1873-ban kérte Párkány mezőváros, s a járás 19 községe a járásbíróság Párkányba helyezését, mivel közlekedési és egyéb feltételei kedvezőbbek. Ezt a kérelmet a vármegye felterjesztette az igazságügyminiszterhez, de megtoldotta a szolgabíróság áthelyezésének javaslatával is. Az ügy azon dőlt el, a két település közül melyik tud kedvezőbb feltételeket ajánlani a szükséges új járásbírósági épület számára. Párkány jobb helyzetben volt. mind közlekedési, mind pénzügyi szempontból, nagyobb áldozatot tudott vállalni, mint Muzsla.

20. decembrom 1944 bola zahájená Budapeštská operácia spočívajúca  v obchvate  zoskupenia   nemeckých  vojsk.  Cieľom rozsiahlych leteckých útokov bolo zničenie obranných postavení protivníka na obidvoch brehoch Dunaja, včetne deštrukcie mosta Márie Valérie, ktorý umožňoval hladký ústup nemeckých vojsk na západ do priestoru Viedne a Brna. V posledných mesiacoch toho roku, v najbližšom okolí nášho mesta bolo zostrelených viacero lietadiel. Za náhodných okolností boli v lete roku 2001 vyzdvihnuté trosky lietadla americkej výroby BOSTON A-20 J. Telesné pozostatky letcov a silne poškodené dokumenty boli odstúpené ruskému programu  (Zabudnutý pluk), avšak, ani z náročnej chemickej expertízy nevyplynulo dostatočné svedectvo o posádke. Až v Ústrednom archíve ministerstva obrany Ruskej federácie uložený Denník    vojenských udalostí 218. divízie potvrdil, že z bojového úkolu 22. decembra 1944 sa nevrátil bombardér BOSTON A-20 J s posádkou:

Po bitke pri Viedni sa vojská presúvali na východ. Po prekročení Váhu išli ako predvoj poľské jednotky na čele s Jánom Sobieskim III. (1626-1696) Za ním nasledovali nemecké jednotky. Sobieski po príchode k parkanskej pevnosti predpokladal, že v pevnosti bude asi 1 000 tureckých jednotiek.
Lenže Kara Mustafa (Merzifonlu Kara Mustafa Paşa * 1634/1635 – † 25. December 1683) sa o porážke včas dozvedel a Budínskeho pašu Kara Muhammeda požiadal o posily v počte 8 000 mužov. Vojská sa utáborili neďaleko Parkanu 7. októbra 1683. Sobieski vo viere, že v pevnosti je len 1 000 pešiakov, zaútočil na pevnosť s 5 000 členným jazdectvom. Turci boli ale na útok pripravení. Využili výhodu lesnatého terénu údolia a tam, kde sa obratne pohybovali v hustom poraste, pešiaci pobili nemotornú poľskú jazdu.